Pištoľ nemecká armádna 9 mm Luger Parabellum P.08

Charakteristika
9 mm nemecká armádna pištoľ Luger Parabellum P.08 je jednou z najznámejších a vo svojej dobe aj najmasovejšie vyrábaných samonabíjacích pištolí, ktoré mala nemecká armáda zaradené vo svojej výzbroji, pričom ako jednu z mála zbraní vôbec ich vo veľkej miere používala tak v období prvej svetovej vojny, ako aj v období druhej svetovej vojny. Časť názvu tejto zbrane (Parabellum) bol odvodený od latinského príslovia Si vis pacem para bellum, čo v preklade znamená: ak chceš mier, tak pripravuj vojnu.

9 mm nemecká armádna pištoľ Luger Parabellum P.08 bola vyvinutá konštruktérom Georgom Johannom Lugerom, ktorý sa pri jej vývoji inšpiroval jednou z prvých komerčne úspešných samonabíjacích zbraní, konkrétne pištoľou Borchardt C93. Tú skonštruoval vynálezca Hugo Borchardt, ktorý pri jej vývoji vo veľkej miere využil prvky guľometov z dielne Hirama Stevensa Maxima. Georg J. Luger si svoju pištoľ nechal patentovať už v roku 1898, pričom jej sériová výroba sa rozbehla v roku 1900 v nemeckej továrni Ludwiga Loeweho Deutsche Waffen - und Munitionsfabriken (DWM) v Berlíne. Pôvodne bola táto pištoľ vyrábaná pre náboj 7,65x22 mm Luger, ktorý mal rovnako ako náboje 7,63x25 mm Mauser a 7,62x25 mm Tokarev pôvod v náboji 7,63x25 mm Borchardt, avšak po tom, čo sa začalo uvažovať o prijatí pištole Luger do výzbroje nemeckej armády, bol v roku 1902 v priebehu vojskových skúšok na základe požiadavky na zvýšenie zastavovacej schopnosti strely (schopnosť strely zastaviť protivníka tak, aby sa strela s čo možno najvyššou dopadovou energiou dokázala v cieli zastaviť a predať mu čo najviac zo svojej energie) z náboja 7,65x22 mm Luger vyvinutý náboj 9x19 mm Luger Parabellum. Tento náboj sa už takmer hneď od svojho vzniku pre svoj skvelý pomer výkonnosti a rozmerov rýchlo uchytili aj pri konštruovaní ďalších zbraní a v podstate až dodnes je najrozšírenejším pištoľovým nábojom vôbec. Po ďalších vojskových skúškach absolvovaných s novým nábojom bola pištoľ Luger najskôr v roku 1904 oficiálne zavedená do výzbroje nemeckého námorníctva (Kriegsmarine) pod označením Pistole 04 (P04), pričom sa začalo aj s postupnou transformáciou pištolí vyrobených ešte pre náboj 7,65x22 mm Luger na náboj 9x19 mm Luger Parabellum, k čomu stačilo vymeniť hlaveň pištole. Pištoľ P04 sa vyrábala so 150 mm dlhou hlavňou, s rukoväťou upravenou pre nasadenie pažby a s dvojpolohovým pohyblivým klapkovým cieľnikom umiestneným na poslednom článku kĺbu záveru. Pištoľ P04 sa vyrábala v dvoch variantoch. Prvý variant (známy aj pod označením Marine Modell 04) mal dlhý rám, automatickú dlaňovú poistku umiestnenú na chrbte rukoväte, a taktiež aj manuálnu poistku v podobe posuvnej páčky umiestnenej na ľavej strane rámu v jeho zadnej časti nad rukoväťou a bicí mechanizmus s listovou vratnou pružinou. Druhý variant (známy aj pod označením Neues Modell) sa vyrábal od roku 1906 a od prvého modelu sa odlišoval kratším rámom, chýbajúcou automatickou dlaňovou poistkou, prehodeným smerom fungovania manuálnej poistky a bicím mechanizmom s vinutou vratnou pružinou. V roku 1908 vznikla rekonštrukciou druhého variantu (Neues Modell) námornej pištole P04 (skrátenie hlavne zo 150 mm na 100 mm a odstránenie konzoly na uchytenie drevenej pažby) pištoľ, ktorá bola do výzbroje nemeckej cisárskej armády (Reichswehr) prijatá pod označením Selbstladepistole P.08. Od roku 1914 bol do výzbroje nemeckej armády prijatý aj tzv. delostrelecký model pištole P.08, ktorý bol označovaný ako LP.08 (Lange Pistole 08) a jeho hlavnou úlohou bolo nahradiť karabíny Mauser 1898 vo výzbroji ženijného vojska a delostrelectva (primárne bol určený pre poddôstojníkov delostrelectva). Tento model pištole sa vyrábal s hlavňou dlhou 200 mm (špeciálne exempláre vyrábane pre dôstojníkov mali hlavne dlhé 250 mm, 300 mm a 400 mm), s pohyblivým tangenciálnym osempolohovým klapkovým cieľnikom s možnosťou nastavenia vzdialenosti streľby do 800 metrov, s konzolou umiestnenou na chrbte rukoväte slúžiacou na nasadenie drevenej nastaviteľnej pažby, ktorá sa nosila pripevnená remienkami na koženom puzdre pištole. Táto pištoľ bola okrem štandardného schránkového jednoradového zásobníka s kapacitou osem nábojov od roku 1917 zásobovaná aj bubnovým zásobníkom systému Leer s kapacitou 32 nábojov (Trommelmagazin), ktorý sa však v bojových podmienkach príliš neosvedčil a neskôr bol požitý pri konštrukcii samopalov Bergmann MP 18/I. Celkovo bolo v priebehu prvej svetovej vojny vyrobených 250 000 kusov tohto modelu zbrane. V medzivojnovom období, kedy bolo Nemecku na základe Versaillskej zmluvy zakázané vyrábať pištole väčších kalibrov ako 7,65 mm sa vyrábali pištole P.08 pre náboj kalibru 7,65x22 mm Luger, ktoré boli určené pre civilný trh. Po skončení druhej svetovej vojny bola výroba pištolí P.08 obnovená v Západnom Nemecku, pričom sa hlavne pre potreby civilného trhu produkovali dva modely, z ktorých prvý mal hlaveň dlhú 150 mm a bol koncipovaný pre náboje kalibru 7,65x22 mm Luger a 9x19 mm Luger Parabellum, a druhý mal hlaveň dlhú 100 mm a bol koncipovaný pre náboj kalibru 9x19 mm Luger Parabellum. Okrem týchto spomenutých modelov bola vyrobená ešte aj pištoľ Luger model 1907 koncipovaná pre použite náboja kalibru (.45 ACP) určená pre armádne skúšky v USA, z ktorých však napokon víťazne vyšiel domáci Colt M1911. Výroba pištolí Luger prebiehala od roku 1898 (najskôr pre náboje kalibru 7,65x22 mm Luger a od roku 1908 primárne pre náboje kalibru 9x19 mm Luger Parabellum) s prestávkami až do roku 1943, pričom nakrátko bola obnovená aj po skončení druhej svetovej vojny v Západnom Nemecku. Produkcia najskôr prebiehala výlučne v továrni Deutsche Waffen - und Munitionsfabriken (DWM) v Berlíne (neskôr premenovaná na Berlin-Karlsruher Industriewerke – BKIW) a po prijatí do výzbroje armády aj v štátnej zbrojovke v Erfurte, no po vypuknutí prvej svetovej vojny, a s tým súvisiacej potreby intenzívnejšej a rýchlejšej výroby zbraní sa výroba pištolí Luger presunula aj do firmy Krieghoff v Suhle, ktorá neskôr odkúpila aj výrobnú linku v Erfurte. V období prvej svetovej bolo vyrobených približne 1 250 000 kusov pištolí P04 v oboch modeloch, P.08 a LP.08, z čoho najviac bola zastúpená práve armádna pištoľ P.08. Po skončení prvej svetovej vojny sa síce sériová výroba pištolí P.08 výrazne spomalila a bola orientovaná viac na civilný trh, no po nástupe Adolfa Hitlera na post ríšskeho kancelára sa v roku 1934 rozbehla naplno a prebiehala vo firmách Krieghoff v Suhle a Mauser v Oberndorfe am Neckar (kde sa presunula výrobná linka z BKIW a pištole P.08 tam boli vyrábané pod kódovými označeniami S/42, 42 a byf) až do roku 1943, kedy bola vo výzbroji armády nahradená novou pištoľou Walther P.38, ktorá bola konštrukčne jednoduchšia, a tým pádom bola jej výroba podstatne rýchlejšia a lacnejšia. Aj napriek tomu sa však pištole P.08 až do konca druhej svetovej vojny ešte kompletizovali zo skladových súčiastok. Celkovo bolo pre potreby nemeckej armády do konca druhej svetovej vojny vyrobených približne 2 500 000 kusov pištolí Luger vo všetkých variantoch, z čoho najväčšie zastúpenia mala armádna pištoľ P.08 v počte 2 100 000 kusov (z toho 400 000 kusov vyrobených, resp. skompletizovaných v rokoch 1939 – 1945). Zaujímavosťou je, že pištole P.08 sa krátko po skončení prvej svetovej vojny (1919) produkovali aj v Anglicku vo firme Vickers, v ktorej mal svoje vlastnícke podiely majiteľ firmy DWM Ludwig Loewe. Jednalo sa o objednávku pre Holandsku východnú Indiu v počte 6000 kusov pištolí P.08, ktoré boli skompletizované z dielov a súčiastok vyrobených v Nemecku a dodané boli v priebehu rokov 1922 – 1928.

9 mm nemecká armádna pištoľ Luger Parabellum P.08 predstavovala z konštrukčného hľadiska samonabíjaciu poloautomatickú pištoľ s uzamknutým záverom. K odomknutiu záveru dochádzalo po krátkom záklze spätnerázového celku hlaveň – záver, kedy k vychýleniu hmatníka záveru z uzamknutého stavu smerom nahor dochádzalo po náraze spätnerázového celku hlaveň – záver na kulisu, ktorá bola nedeliteľnou súčasťou rámu pištole. Tento charakteristický a špecifický kĺbový mechanizmus uzamknutia záveru, kedy sa puzdro záveru a samotný záver pri výstrele vykĺbili v podobe trojuholníka smerom nahor a neposúvali sa dozadu ako pri iných pištoliach vychádzal z konštrukcií guľometov z dielne Hirama Stevensa Maxima, a okrem pištolí Luger ho nepoužívala žiadna iná pištoľ, ktorá bola v tom čase štandardne zavedená vo výzbroji armády. Tento mechanizmus bol garantom vysokej spoľahlivosti funkcie a vynikajúcej presnosti pištolí Luger, keďže prázdne nábojnice boli vyhadzované smerom nahor, čo výrazne napomáhalo k tomu, že pištoľ sa dala bez problémov držať priamo v osi streľby. Jedinou nevýhodou tohto mechanizmu bola jeho citlivosť na nečistoty, ktoré spôsobovali jeho zasekávanie, a preto si vyžadoval dôkladnú údržbu. Pištoľ P.08 dosahovala pri svojej celkovej dĺžke 215 mm hmotnosť 0,877 kg. Dĺžka samotnej hlavne predstavovala 100 mm a komorovaná bola pre náboj 9x19 mm Luger Parabellum, ktorý po výstrele dosahoval úsťovú rýchlosť 320 m/s s účinným dostrelom na vzdialenosť 50 – 60 metrov (pri modeloch s dlhšou hlavňou a nasadenou drevenou pažbou to mohlo byť až 200 metrov). Pištoľ bola zásobovaná prostredníctvom jednoradového schránkového zásobníka s kapacitou 8 nábojov. Zásobník sa vkladal do otvoru v ergonomicky vhodným spôsobom sklonenej rukoväti, ktorá bola z oboch strán obložená drevenými črienkami svetlohnedej až tmavohnedej farby, ktoré vo vrchnej časti zapadali do drážky v ráme pištole a v spodnej časti boli k rukoväti pripevnené prostredníctvom jednoduchej skrutky. Celý povrch črienok rukoväte bol po oboch stranách pokrytý jemnou rybinou. Pištole P.08 vyrobené v rokoch 1908 – 1914 mali rukoväte bez možnosti nasadenia drevenej pažby. Pištole P.08 vyrobené v priebehu prvej svetovej vojny a následne aj v ďalšom období už disponovali rukoväťou, ktorá mala na svojom chrbte v spodnej časti umiestnenú konzolu pre nasadenie pažby, pričom táto zmena v konštrukcií rukoväte týchto pištolí nastala z dôvodu zjednotenia výrobného procesu s pištoľami LP.08, ktorých rukoväť bola navrhnutá práve s touto konzolou. Mieridlá pištole P.08 boli pevné, nepohyblivé a tvoril ich jednoduchý pevný cieľnik so stredovým výrezom (bol súčasťou kĺbového mechanizmu záveru) a jednoduchá muška trojuholníkovitého tvaru. Posuvná poistka zbrane v podobe páčky bola umiestnená na ľavej strane rámu v zadnej časti nad rukoväťou. V blízkosti spúšťového mechanizmu sa na ľavej strane rámu nachádzalo tlačidlo, ktoré slúžilo na uvoľnenie prázdneho zásobníka z jeho otvoru v rukoväti. Výrobné značenie pištolí P.08 bolo zväčša razené na vrchnej strane kĺbového mechanizmu záveru.

9 mm nemecká armádna pištoľ Luger Parabellum P.08 sa stala svetoznámou predovšetkým vďaka svojej precíznej konštrukcií a vysokej kvalite spracovania, a to aj pri exemplároch, ktoré boli vyrobené v priebehu či už prvej alebo druhej svetovej vojny, čo z nej vo svojej dobe robilo jednu z najspoľahlivejších a najpresnejších pištolí vôbec. Tieto pištole totiž vynikali svojou mimoriadnou presnosťou streľby, ktorá sa ešte zvyšovala po nasadení prídavnej pažby, skvelou vyváženosťou počas streľby a navzdory pomerne výkonnému náboju aj minimálnym spätným rázom. Nevýhodou týchto pištolí bola ich pomerne vysoká výrobná náročnosť, s čím bola spojená aj ich pomerne vysoká cena, a taktiež aj ich citlivosť na znečistenie, čo si zasa najmä v bojových podmienkach vyžadovalo ich pomerne častú a dôkladnú údržbu. No aj napriek týmto nedostatkom o kvalite týchto pištolí vypovedá tá skutočnosť, že hoci nemecká armáda prešla v 30. rokoch 20. storočia veľkou modernizáciou, tak pištoľ P.08 aj naďalej ostala v jej výzbroji a nahradená v nej bola v priebehu druhej svetovej vojny predovšetkým preto, lebo výroba jej nástupcu, konštrukčne jednoduchšej pištole Walther P.38, bola oveľa lacnejšia a rýchlejšia. Zaujímavosťou je, že pištole Luger boli ešte pred prijatím do výzbroje nemeckej armády prijaté už v roku 1900, teda krátko po ich vzniku, do výzbroje švajčiarskej armády, kde vydržali až do začiatku 70. rokov 20. storočia.

Technicko-taktické údaje 9 mm nemeckej armádnej pištole Luger Parabellum P.08:
  • Kaliber9 mm
  • Náboj9x19 mm Luger Parabellum
  • Dĺžka215 mm
  • Dĺžka samotnej hlavne100 mm
  • Hmotnosť bez zásobníka0,877 kg
  • Kapacita zásobníka8 nábojov
  • Úsťová rýchlosť strely320 m/s
  • Teoretická kadencia streľby25 – 30 rán/minúta
  • Účinný dostrel50 metrov

Projekt je spolufinancovaný
zo zdrojov EÚ.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku.
MFCR
EU