Samopal britský 9 mm Sten MK II

Charakteristika

9 mm samopal Sten Mark II. predstavoval druhý, a zároveň aj najrozšírenejší model britských samopalov Sten, ktoré boli navrhnuté v priebehu druhej svetovej vojny, konkrétne v roku 1940, pričom ich sériová výroba sa naplno rozbehla v roku 1941. Vyznačovali sa predovšetkým svojou jednoduchosťou konštrukcie a časovo a ekonomicky nenáročným spôsobom výroby. Konštrukcia týchto samopalov totiž pozostávala zväčša len zo 47 súčiastok, z ktorých si len veľmi malá časť vyžadovala jemnejšie opracovanie, a tak sa pri výrobe týchto samopalov využívalo väčšinou lisovanie, ohýbanie a zváranie.

S vývojom samopalov sa na britských ostrovoch narodziel od ostatných krajín Európy začalo až v prvých rokoch druhej svetovej vojny, kedy si hlavní predstavitelia britskej armády uvedomili, že samopal ako typ ručnej palnej zbrane by mal byť jednou z nevyhnutných a základných súčasti výzbroje pechotných jednotiek. Dovtedy sa totiž predstavitelia britskej armády zaoberali primárne vývojom zbraní súvisiacich predovšetkým s letectvom a námorníctvom, keďže v týchto dvoch oblastiach videla ostrovná veľmoc hlavné ťažisko svojej armády. Prvý typ samopalu bol tak na britských ostrovoch navrhutý až na prelome rokov 1939 – 1940, niesol označenie Lanchester Mark I., pričom z konštrukčného hľadiska sa jednalo o napodobeninu straších nemeckých samopalov Maschinenpistole (MP) 28/II Schmeiser. Tieto zbrane boli z ekonomického a technologického hľadiska pomerne náročné na výrobu, a tak bolo do júna 1941 vyprodukované len menšie množstvo týchto samopalov, ktoré boli primárne pridelené predovšetkým námorným jednotkám. Oveľa väčšieho rozšírenia v armáde sa však dočkali až samopaly s označením Sten. Tie boli vytvorené v roku 1940 konštruktérmi Royal Small Arms Factory (RSAF) v Enfielde, konkrétne sa jednalo o Harolda Johna Turpina a majora Reginalda Vernona Sheperda, pričom samotné označenie týchto samopalov vzniklo zložením začiatočných písmen priezvisk oboch konštruktérov a prvých dovch písmen zbrojovky v Enfielde (Sheperd – Turpin – Enfield = Sten). S hromadnou výrobou týchto samopalov sa začalo v marci 1941, pričom v priebehu druhej svetovej vojny bolo postupne vyvinutých šesť variantov (Mark I. – Mark VI.). Na výrobe týchto samopalov participovali štyri britské zbrojovky – Royal Small Arms Factory (RSAF) v Enfielde, Royal Ordnance Factory (ROF) vo Fazakerley, Royal Ordnance Factory (ROF) v Theale a BSA Guns v Birminghame. Okrem zbrojoviek vo Veľkej Británii prebiehala výroba samopalov Sten tiež v Kanade a v menšej miere aj na Novom Zélande. Dovedna bolo v priebehu druhej svetovej vojny vyprodukovaných vyše 4 500 000 kusov samopalov Sten vo všetkých variantoch. Tieto samopaly boli koncipované pre použitie náboja kalibru 9x19 mm Luger Parabellum, ktoré boli plnené do schránkových zásobníkov s kapacitou 32 nábojov. Zásobníky mali jednoradové vyústenie a konštrukčne vychádzali zo zásobníkov pre samopaly Lanchester. Zásobníková šachta pre upevnenie zásobníka k samopalu sa nachádzala na ľavej bočnej strane puzdra jeho záveru. Hmotnosť samopalov s prázdnym zásobníkom bola okolo 3 300 gramov. Niektoré varianty mali hlaveň upravenú tak, aby na ňu bolo možné nasadiť tlmič zvuku výstrelu, a niektoré boli upravené tak, aby na nich bolo možné nasadiť štandardný puškový bodák. Samopaly Sten boli okrem britskej armády v priebehu druhej svetovej vojny dodávané aj rôznym ozbrojeným hnutiam odporu po takmer celej Európe (predovšetkým vo Francúzsku) a taktiež aj na Blízkom Východe, pričom vo výzbroji ich v menšej miere mali napr. aj jednotky 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

Prvú variantu Sten-ov predstavoval samopal s označením Mark I. S jeho výrobou sa začalo v marci 1941, pričom do konca júla 1942, kedy bola produkcia definitívne ukončená, sa podarilo vyrobiť zhruba 100 000 kusov. Tento samopal sa svojim vzhľadom ešte v mnohom podobal samopalom Lanchester, pretože aj napriek tomu, že drevenú pažbu síce nahradila kovová sklopná opierka rámového profilu, tak puzdro záveru ostávalo naďalej doplnené masívnejším dreveným predpažbím so sklopnou drevenou pištoľovou rukoväťou. Ústie hlavne bolo doplnené kompenzátorom zdvihu. Po vykonaní jednoduchých úprav tohto prvého typu samopalu vznikol druhý, najrozšírenejší a najmasovejšie produkovaný variant Sten-ov s označením Mark II. Jeho sériová výroba sa naplno rozbehla v auguste 1941 a do konca druhej svetovej vojny bolo vyprodukovaných viac ako 2 500 000 kusov. Charakteristickým znakom tohto druhého zjednodušeného typu bola kratšia, ľahko odnímateľná hlaveň, ktorá bola s puzdrom záveru spojená pomocou väčšej matice, ktorá zároveň slúžila aj na uchopenie zbrane pri streľbe. Hlaveň sa vyrábala už bez kompenzátora zdvihu, avšak bola doplnená kratším kovovým hlavňovým ochranným plášťom. Plášť bol prispôsobený tak, že do neho bolo možné nasadiť bodák. Puzdro záveru pozostávalo z jednoduchej kovovej trúbky dlhej 330 mm s vonkajším priemerom 38,3 mm a hrúbkou steny 4,6 mm. V prednej časti bolo zakončené závitom pre hlavňovú maticu. Samotný záver a spúšťový mechanizmus zostali oproti predchádzajúcemu typu nezmenené. Zbraň strieľala zo zadnej polohy záveru, preto ho bolo pred streľbou potrebné natiahnuť do zadnej polohy. Na zaistenie záveru v zadnej polohe slúžila jednoduchá poistka v podobe výrezu na pravej bočnej strane jeho puzdra, do ktorej sa po natiahnutí zatlačila krátka rukoväť záveru. V prípade potreby odistenia zbrane stačilo rukoväť záveru potiahnuť smerom k strelcovi, tá následne vybehla z výrezu a samopal bol tak v okamihu okamžite pripravený na streľbu. Zbraň mala dva režimy streľby, konkrétne streľbu dávkou a streľbu jednotlivými ranami. Preraďovanie medzi režimami streľby sa vykonávalo pomocou posuvného preraďovača umiestneného nad spúšťovým mechanizmom, a to jeho posunom buď doľava alebo doprava v závislosti od zvoleného režimu streľby (A pre streľbu dávkou a R pre streľbu jednotlivými ranami). Jednoduché mieridlá zbrane pozostávali z odnímateľnej mušky a zameriavača s otvorom v podobe malého krúžku. Na zbrani už úplne absentovalo drevené predpažbie so sklopnou pištoľovou rukoväťou, preto sa samopal pri streľbe držal tak, že pravá ruka ovládala spúšť a ľavou rukou sa držalo telo zbrane za hlavňovú maticu, pričom zásobník bol opretý o jej dlaň. Podľa predpisov sa zásobník nemal v žiadnom prípade používať ako rukoväť, pretože takto dochádzalo k zasekávaniu zbrane spriečením nábojov v komore. Zaujímavým a nesmierne užitočným konštrukčným prvkom tohto samopalu bola jeho otočná zásobníková šachta, ktorá pootočením o 90° umožňovala v prepravnej polohe uzatvoriť nábojovú komoru, čím bola zbraň chránená pred prenikaním nečistôt do jej vnútorných častí. Zásobníkovú šachtu bolo možné otáčať až po vysunutí zásobníka. Tento samopal sa vyrábal s dvomi prevedeniami odnímateľnej kovovej ramennej opierky, a to buď s opierkou rámového profilu alebo s opierkou tvorenou jednoduchou trubkou zakončenou kovovou pätkou. Okrem uvedeného základného modelu Mark II. sa pre potrebu špeciálnych jednotiek a nimi vykonávaných operácií vyrábali aj samopaly pod označením Sten Mark II S. Tie mali hlaveň prispôsobenú na nasadenie tlmiča zvuku výstrelu. Pri jeho nasadení sa však neodporúčalo strieľať dávkou, ale iba jednotlivými ranami. Vyššie opísaná pomerne jednoduchá konštrukcia samopalov Sten Mark II mala však aj svoje nevýhody. Tá najväčšia z nich bola spôsobená zásobníkom, keďže pri jeho naplnení 32 nábojmi dochádzalo takmer zo železnou pravidelnosťou ihneď na začiatku streľby k zasekávaniu zbrane spriečením náboja v komore. Preto sa v armádnych predpisoch na jar 1942 objavil doslova zákaz plniť zásobníky viac ako 28 nábojmi. Okrem toho k zasekávaniu zbrane občas dochádzalo aj pri nedostatočnom dotiahnutí hlavňovej matice k puzdru záveru, a taktiež aj v prípadoch, ak po čistení zbrane ostalo v jej vnútorných častiach čo i len minimálne množstvo nadbytočného oleja. Zaujímavosťou je, že samopal Sten Mark II., konkrétne samopal s výrobným číslom FF 209 z produkcie Royal Ordnance Factory (ROF) vo Fazakerley zohral svoju, žiaľ negatívnejšiu rolu v atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Čiech a Moravy Rienharda Heydricha, ktorý uskutočnili členovia výsadku Anthropoid 27. mája 1942 v Prahe. Práve počas atentátu totiž došlo k zlyhaniu samopalu Sten Mark II. v rukách rotmajstra Jozefa Gabčíka, pričom sa predpokladá, že hlavnou príčinou bolo zaseknutie zbrane z dôvodu naplnenia jej zásobníka 32 nábojmi. V priebehu roku 1943 sa vo výrobe objavila tretia verzia samopalu Sten pod označením Mark III. Tento samopal predstavoval modifikáciu predchádzajúcej varianty spočívajúcu v tom, že puzdro záveru sa vyrábalo už v jednom celku s ochranným plášťom hlavne, pričom hlaveň bola s puzdrom záveru spojená prostredníctvom jednoduchého čapu, čím sa odstránili problémy so zasekávaním samopalov predchádzajúceho modelu pri nedotiahnutí hlavňovej matice. Oba typy ramenných opierok zostali pri tomto variante zachované. Tieto samopaly sa vo väčšom počte vyrábali v Kanade. Na prelome rokov 1943 – 1944 sa objavil štvrtý variant týchto samopalov pod označením Mark IV, ktorým sa upravoval predchádzajúci typ zavedením pištoľovej rukoväte na spodnej strane puzdra záveru (držanie samopalu okolo hlavňového čapu bolo totiž problematické), skrátením hlavne a pridaním možností sklopenia ramennej opierky. Produkcia týchto samopalov bola minimálna, keďže v prvej polovici roku 1944 sa vo výrobe objavil už v poradí piaty typ týchto samopalov pod označením Mark V. Ten v sebe kombinoval výhody všetkých svojich predchodcov, pričom jeho charakteristickým znakom bola plná drevená pažba, ktorá nahradila jednoduché kovové ramenné opierky. Samopal disponoval taktiež aj pištoľovou rukoväťou a celkovo boli jeho jednotlivé konštrukčné diely už jemnejšie a kvalitnejšie opracovávané. Na ústie jeho hlavne bolo možné nasadiť štandardný puškový bodák. Koncom druhej svetovej vojny sa napokon objavil aj šiesty typ samopalov Sten pod označením Mark VI. Pri tomto type išlo v podstate o samopal Mark II S s napevno nasadeným a neodnímateľným tlmičom zvuku výstrelu. Tento typ však bol v radoch britskej armády rozšírený len minimálne.

Aj napriek svojim nedostatkom boli samopaly Sten všeobecne považované za pomerne spoľahlivé zbrane, ktoré si najmä vďaka svojej jednoduchosti konštrukcie a odolnosti voči nepriaznivým podmienkam získali veľkú obľubu v jednotkách pechoty a výsadkárov britskej armády. V priebehu druhej svetovej vojny konštrukciu samopalov Sten odkopírovali Nemci, ktorí je následne aj s menšími úpravami zaviedli do svojej výzbroje pod označením MP 3008. Samopaly Sten slúžili v britskej armáde až do roku 1960, kedy boli postupne nahrádzané samopalmi Sterling.

Technicko-taktické údaje 9 mm britského samopalu Sten Mark II:

• Kaliber:9 mm
• Náboj:9x19 mm Luger Parabellum
• Dĺžka:762 mm
• Dĺžka samotnej hlavne:197 mm
• Hmotnosť s prázdnym zásobníkom:3,3 kg
• Počet drážok vývrtu hlavne:6 (pravotočivé)
• Kapacita schránkového zásobníka:32 nábojov
• Úsťová rýchlosť strely:350 m/s
• Teoretická kadencia streľby:550 rán/minúta