Bodák nemecký Seitengewehr (SG) 84/98 model III.

Charakteristika

Nemecké bodáky Seitengewehr (SG) 84/98 predstavovali z konštrukčného hľadiska typické jednoduché nožové bodáky skladajúce sa z troch základných častí – čepele, záštitnej priečky a rukoväte. Plochá čepeľ týchto bodákov mala klinový prierez a dosahovala dĺžku 250 mm, pričom na jednej strane prechádzala do falošného ostria (čepele bodákov sa neostrili, pretože tieto bodáky boli vo všetkých svojich variantoch výlučne bodnou zbraňou) a na druhej strane prechádzala do zosilneného chrbta. Na jednom konci sa čepeľ zužovala do špičky a na jej druhom konci bola upevnená jednoduchá záštitná priečka. Tá bola bez hlavňového krúžku, pričom na strane chrbta čepele bola ukončená vypuklým zaoblením a na strane falošného ostria bola zakončená žliabkom pre usadenie hlavne pušky. Rukoväť bodákov bola masívnejšieho charakteru a tvorili ju tri základné časti – hlavica, poistka spolu s maticou a črienky.

S vývojom nového nožového bodáku Seitengewehr SG 84/98 sa v Nemecku začalo ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny, konkrétne v roku 1900, s cieľom nahradiť vo výzbroji armády pomerne dlhé a v bojových podmienkach značne nepraktické šabľové bodáky, ktoré boli typickou chladnou zbraňou spojenou s daným obdobím. Vývojové práce priniesli svoje výsledky v roku 1905 kedy bol zástupcom nemeckej armády predstavený krátky nožový bodák s označením Seitengewehr (SG) 84/98, ktorý vznikol spojením dizajnu starších čepelí nožových bodákov SG 71/84 (od nich bolo prevzaté aj puzdro) a rukovätí dlhých šabľových bodákov SG 98, ktoré mali byť práve týmto novým nožovým bodákom nahradené. Novovytvorený bodák v podstate splnil očakávania predstaviteľov nemeckej armády a postupne bol zavádzaný do jej výzbroje najskôr v rámci novovznikajúcich guľometných oddielov a rôznych technických jednotiek, a neskôr, po jeho osvedčení sa v praxi, bol v priebehu rokov 1910 až 1912 postupne zavedený aj do výzbroje pechoty. Následne v roku 1915 došlo na základe bojových skúsenosti v priebehu prvej svetovej vojny k čiastočným zmenám v konštrukcii bodáku SG 84/98, keď najmä rukoväť bodáka bola na svojom chrbte opatrená ochranným plechovým kovaním, ktoré slúžilo na ochranu drevených črienkou rukoväte pred ich opálením a zničením, ku ktorému dochádzalo pri intenzívnejšej streľbe z pušky, kedy bola jej hlaveň veľmi rozohriatá. Taktiež došlo k čiastočnému zmenšeniu a zjednodušeniu celkového tvaru črienok a hlavice rukoväte. Okrem toho sa pôvodné kožené puzdro bodáku so železnými kovaniami na oboch jeho koncoch ukázalo v bojových podmienkach ako nepraktické a málo odolné, preto bolo nahradené jednoduchým celokovovým odolným puzdrom. Tento modifikovaný bodák sa aj naďalej označoval ako SG 84/98 avšak už s prívlastkom nový typ (skratka n.A.), pričom k označeniu pôvodného bodáka pribudol prívlastok starý typ (skratka a.A.).
Asi 6% produkcie oboch typov bodákov bolo vyrábaných s pílou na chrbte čepele, pričom tieto bodáky boli dodávané predovšetkým pre špecializované jednotky armády. Po roku 1917 sa však od výroby bodákov s pílami na chrbte oficiálne upustilo a vyrábali sa už len bodáky v štandardnom prevedení. Na výrobe oboch typov bodákov sa pred vypuknutím a počas prvej svetovej vojny podieľalo približne 19 firiem. Po ukončení prvej svetovej vojny a po porážke Nemecka a vzniku Wiemarskej republiky bola zbrojná výroba v krajine výrazne obmedzená a výroba bodákov SG 84/98 bola spočiatku takmer úplne zastavená. Rozbehla sa až v roku 1927 vo firme Weiersberg Kirschbaum Co. Solingen, pričom na produkciu tejto firmy začalo postupne po celej krajine v priebehu 30. rokov 20. storočia nadväzovať ďalších približne 20 firiem. V roku 1932 (3.6.1932 a 10.11.1932) boli vydané nové nariadenia a smernice týkajúce sa výroby nových a úpravy starších bodákov spočívajúce predovšetkým v povrchovej úprave ich kovových častí brynýrovaním a v opatrení matíc na poistke a skrutiek v črienkach rukoväte drážkami pre skrutkovač. Ďalšia zmena vo výrobe bodákov SG 84/98 nastala v priebehu roku 1938 a spočívala v nahradení pôvodných drevených črienok rukoväte črienkami vyrobenými z čierneho bakelitu. Táto zmena nastala hlavne z ekonomických a praktických dôvodov, keďže bakelitové črienky boli podstatne lacnejšie ako drevené a navyše boli podstatne odolnejšie. V priebehu druhej svetovej vojny sa začali postupne objavovať aj bodáky s bakelitovými črienkami hnedej farby. Okrem toho bol spôsob povrchovej úpravy kovových častí bodákov zmenený z brýnyrovania na fosfátovanie. Takto upravené bodáky SG 84/98 sa začali označovať ako model III. a ich výroba prebiehala takmer počas celej druhej svetovej vojny. Bodáky vyrobené v roku 1938 a v prvých dvoch rokoch druhej svetovej vojny sa vyznačovali kvalitným spracovaním, ktoré sa prejavovalo najmä v podobe veľmi starostlivo opracovaných a leštených čepelí opatrených veľmi lesklým tmavým brynýrovaním, neskôr fosfatovaním, ktoré občas malo namodravý, resp. načervenavý odtieň. Avšak v priebehu vojny sa hlavne dôvodu čo možno najväčšieho zjednodušovania a zlacňovania výroby kvalita bodákov postupne znižovala. To sa prejavilo napr. len nahrubo opracovanými čepeľami bez zaleštenia s matným fosfatovaním, a tiež aj tým, že v niektorých sériách bodákov z roku 1944 už boli namiesto skrutiek použité na upevnenie črienok jednoduché kovové nity. Produkcia bodákov SG 84/98 bola u väčšiny z viac ako dvadsiatky výrobcov definitívne ukončená v roku 1944, pričom iba v štyroch firmách bolo vyrobených niekoľko sérií bodákov aj v roku 1945.

Bodáky SG 84/98 sa používali spoločne s nemeckými pechotnými puškami Mauser M1898 (starý typ – a.A.) a neskôr najmä s nemeckými karabínami Mauser 98k (kurz). Najskôr sa nosili v koženom puzdre vystuženom kovaniami na jeho spodnej a vrchnej strane, neskôr sa na ich nosenie využívalo takmer výlučne celokovové puzdro so zosilneným obústim a špičkou. Na výstroj sa bodáky s puzdrom pripevňovali prostredníctvom koženého (zriedkavejšie textilného) závesnika (Seitengewehrtasche 84/98) spoločne so strapcom. Základnými farbami armádneho strapca bola zelená a svetlosivá farba, pričom podľa ďalších farieb na stonke, posuvke a venci strapca bolo možné presne určiť k akej jednotke daný vojak patril. V priebehu druhej svetovej vojny sa však postupne z viacerých dôvodov od nosenia strapcov takmer úplne upustilo. Bodáky sa kompletizovali spoločne s puzdrami, a preto sa aj ich číselné označenie zhodovalo, teda bolo možné bez problémov určiť, ktoré puzdro patrilo ku ktorému bodáku. Avšak číslovanie bodákov a ich puzdier bolo úplne nezávislé od čísla pušky, ku ktorej boli pridelené, keďže bodáky a puzdra sa vyrábali v úplne iných fabrikách ako pušky. Číslovanie bodákov a puzdier bolo prevádzané podľa bežne zavedenej praxe v sériách po 10 000 kusov, pričom každá séria bola značená písmenami abecedy.

Bodáky SG 84/98 boli okrem nemeckej armády dodávané v menších množstvách aj pre potreby ozbrojenej ochrany Ríšskej pošty a Ríšskej dráhy a taktiež aj mnohým iným ozbrojeným formáciám (napr. policajným frontovým jednotkám) a domácim polovojenským jednotkám.

Zaujímavosťou bodákov SG 84/98 je vývoj ich výrobného značenia. To bolo v prevažnej väčšine vyrazené vo vrchnej časti čepele pod záštitnou priečkou (v mnohých prípadoch po jej oboch stranách), prípadne aj na chrbte čepele taktiež pod záštitnou priečkou. Bodáky vyrobené v období pred vypuknutím a v priebehu prvej svetovej vojny boli značené plným menom, prípadne aj logom výrobcu, pričom rok výroby v podobe posledného dvojčísla bol vyrazený na chrbte čepele. V období Weimarskej republiky bola výroba týchto bodákov takmer úplne zastavená a rozbehla sa až v roku 1927 vo firme Weiersberg Kirschbaum Co. Solingen, ktorá svoje bodáky na čepeli pod záštitnou priečkou opatrovala skratkovým označením W. u. K, bez výrobných čísel, spolu s označením posledného dvojčísla roku výroby na chrbte čepele. Doložené sú pritom ročníky 27, 28 a 30. Po nástupe nacistov k moci sa v prvej polovici 30. rokov 20. storočia okrem iného naplno obnovila aj výroba bodákov SG 84/98, ktorá však spočiatku podobne ako aj ostatná zbrojárska výroba prebiehala v skrytej podobe. Z tohto dôvodu používali jednotlivý výrobcovia kódové výrobné značky a kódované boli aj roky výroby. V období po roku 1933 tak boli aj pri výrobe bodákov používané kódy, ktoré tvorilo písmeno S/číslo výrobcu, pričom za týmto kódom bolo vyrazené písmeno K označujúce rok výroby 1934 alebo písmeno G označujúce rok výroby 1935. Kódové označenie bolo už kompletne vyrazené na čepeli bodákov pod záštitnou priečkou. V rokoch 1936 – 1937 sa upustilo od kódovania rokov výroby a opätovne sa pristúpilo k vyrážaniu posledného dvojčísla roku výroby na chrbát čepele, pričom kódové označenie výrobcu v tvare S/číslo výrobcu ostalo naďalej v platnosti. Doložené sú pritom tieto nasledujúce kódové označenia:

S/27 – Erma Waffenfabrik und Feinmechanische Werke B. Geipelt GmbH, Erfurt
S/42 – Mauser-Werke AG, Oberndorf
S/147 – J. P. Sauer & Sohn, Suhl/Thüringen
S/155 – E&F Hörster, Solingen
S/172 – Carl Eickhorn, Solingen
S/173 – Elite Diamantwerk, Siegmar-Schonau bei Chemnitz
S/174 – WKC, Solingen
S/175 – Carl Eickhorn, Solingen oder Höller, Solingen
S/176 – Weyersberg, Solingen
S/177 – Friedrich Abr. Herder & Sohn Solingen
S/178 – Gebr. Heller, Marienthal bei Schweina
S/184 – Weyersberg Kirschbaum & Co, Solingen
S/185 – Elite-Diamantwerk, Siegmar-Schönau bei Chemnitz
S/237 – Berlin Lübecker Maschinenfabrik. Werk Lübeck
S/238 – Dürkopp-Werke, Bielefeld
S/239 – Richard Herder, Solingen
S/240 – Neidentifikovaný výrobca,
S/241 – Neidentifikovaný výrobca,
S/242 – Solinger Axt & Hauerfabrik, Solingen
S/243 – Mauser-Werke AG, Berlin-Borsigwalde
S/244 – Mundlos AG, Magdeburg
S/245 – Julius Schmidt & Söhne, Riemberg/Breslau.


V rokoch 1937 – 1940 sa od kódového značenia upustilo úplne a bodáky tak boli na čepeli pod záštitnou priečkou značené plným menom, prípadne logom výrobcu, pričom posledné dvojčíslo roku výroby sa naďalej razilo na chrbát čepele. Vypuknutie druhej svetovej vojny si napokon v Nemecku vynútilo opätovný návrat ku kódovému označeniu výrobcov z dôvodu ich utajenia, pričom bol zavedený nový systém dôsledného kódovania tvorený buď jedným písmenom, alebo kombináciou dvoch až troch písmen abecedy, pričom každej firme bol pridelený jeden určujúci kód. Za ním bolo potom spravidla uvedené aj posledné dvojčíslo roku výroby. Bodáky SG 84/98 vyrobené po roku 1940 pre potreby armády niesli toto nové kódové označenie takmer výlučne na čepeli pod záštitnou priečkou. Doložené sú pritom tieto nasledujúce kódové označenia výrobcov bodákov:

ab – Mundlos AG, Magdeburg Nord
agv – Berg&Co, Solingen-Ohligs
asw – E&F Horster, Solingen
bym – Gennosenschafts Machinenhaus der Buchsenmacher, Fernlach/Karnten, Austria
can – August Wallmeyer, Eisenach (Thuringen)
clc – Richard Abr. Herder, Solingen
cof – Carl Eickhorn Waffenfabrik, Solingen
cqh – Clemen und Jung, Solingen
crs – Paul Weyersberg und Co, Solingen
cul – Ernst Pack und Sohne, Solingen
cvl – Weyersberg, Kirschbaum und Co. (WKC) Waffenfabrik GmbH, Solingen-Wald
ddl – Remscheider Hobelmesserfabrik Josua Corts Sohn, Remscheid
dot – Waffenwerk Brunn AG, Brno
ffc – Friedrich Abr. Herder und Sohn, Solingen
fnj – Alexander Coppel GmbH (aka Alcoso), Solingen
fze – F.W. Holler, Solingen
i – Elite Diamantwerk, Siegmar-Schonau bei Chemnitz
jwh – Manufacture Nationale (Staatliche Waffenfabrik) Chatellerault, Francúzsko
pyy – Berg&Co, Solingen
sgx – E&F Horster, Solingen