Vývoj úkrytu siaha do obdobia prelomu 50. a 60. rokov minulého storočia, kedy nové podmienky bojiska priniesli potrebu riešiť ochranu rôznych stupňov velenia. Vnútorné vybavenie úkrytu tvorili linkové a rádiové spojovacie prostriedky, filtračno-ventilačné zariadenie, suchý záchod, zásobník na vodu, mobiliár a ďalšie drobnejšie vybavenie. V priebehu rokov 1970-1971 bolo dodaných 40 kusov. Úkryt bol navrhnutý tak, aby zabezpečil nepretržitú prácu štábov v rozsahu 24-36 hodín v moderných podmienkach vedenia boja, čo znamenalo ochranu pre päť osôb pred biologickými a chemickými otravnými látkami, biologickými aerosólmi a rádioaktívnym spadom. Posádku mal chrániť aj pred tlakovou vlnou. Rátalo sa i s možnosťou vzájomného spojenia maximálne dvoch úkrytov pod zemou.
