Blúza rovnošaty československého legionára v Taliansku (rovnošata pre arditov vz. 1919)

Charakteristika

Zavedená do výstroja jednotiek československého vojska v Taliansku v roku 1918. Blúza súčasť rovnošaty vzor M 1909 pre arditov, čs. zahraničného vojsko v Taliansku je jednoradová, so zapínaním na 3 rovnošatové gombíky, s otvoreným golierom. Na golieri sú vpredu našité výložky bielo – červenej farby s modrým lemovaním v tvare nepravidelného päťuholníka. Blúza je zošitá z dvoch predných, dvoch chrbtových dielov, dvoch rukávov a goliera. Na predných dieloch sú prestrihnuté dve náprsné a dve bočné vrecká, kryté chlopňou dvakrát mierne vykrojenou, zapínané na malý rovnošatový gombík. Rukávy sú rovné, hladké, dolu bez manžety a vzadu s prišitým malým rovnošatovým gombíkom. Na ľavom rukáve nad lakťom je našitý štítok zo súkna blúzy. V štítku je umiestnených nad sebou päť hodnostných páskov bielej farby (obšitých niťou zlatej farby) v tvare „V“ Nad ním je našitý fialovou látkou lemovaný štítok, v ktorom je vyšité fialovou niťou číslo pluku 33 a nad ním ČS. V ramenných švíkoch sú všité náplecníky pozdĺžneho tvaru, v hornej časti so špicatým zakončením a zapínané na malý rovnošatový gombík pri golieri. Náplecníky sú bez označenia. Blúza je ušitá zo súkna sivozelenej farby (tmavší odtieň) . Blúza je z vnútra podšitá podšívkou z plátna kaki farby. Gombíky sú vyrobené z farebného kovu s vyrazeným motívom – iniciály „ČS“. Sú matno morené. Nad ľavým náprsným vreckom je dekorovaná štyrmi stužkami vyznamenaní.

Dukelské múzeum získalo rovnošatu z pozostalosti Jozefa Kudláča v roku 1976. Jozef Kudláč sa narodil v roku 1896 vo Svätom Kríži nad Váhom (dnes Považany, okres Nové mesto nad Váhom). Do c. a k. armády nastúpil v júli 1915 v Bratislave ako pešiak k 72. pešiemu pluku. Od 24. mája 1918 pôsobil v 33. čs. vojska v Taliansku. Jozef Kudláč bol súčasťou čestnej stráže pri pohrebe Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa uskutočnil 11. mája 1919. V legionárskej rovnošate sa spolu s ostatnými legionármi zúčastňoval aj na ďalších pietnych aktoch pri hrobe M. R. Štefánika. V medzivojnovom období pracoval 7 rokov v obci Dlhoňa (okres Svidník) ako financ. Neskôr sa presťahoval do obce Sokolovce (okres Piešťany).