Blúza príslušníčky 1. ČSAZ v ZSSR

Charakteristika

Vojenská blúza príslušníčky 1. československého armádneho zboru E. Kopčákovej. Blúza je zo súkenného materiálu zelenej farby. Na blúze sú nárameníky červeno lemované, na ktorých je hodnostné označenie rotného.

Evgénia (Evženie) Kopčáková, rodená Vígnerová sa narodila 30. marca 1924 v Huleči na Ukrajine; zomrela v júni 2012 vo veku 88 rokov. Jej stará mama pochádzala z Mladej Boleslavi, ale jej rodina sa usadila na Volyni. Bola jedinou dcérou, jej otec bol lekár. Do školy chodila v Rovne. Mladosť prežila na Ukrajine, v dedine Kvasiľov. Po oslobodení Volyne na Ukrajine sovietskou armádou, keď prišla do priestoru Rovného 1. československá brigáda, ktorej velil brigádny generál Ludvík Svoboda, sa po krátkej dobe prihlásilo do armády aj viacero žien. Dňa 6. marca 1944 sa do armády dobrovoľne prihlásila aj Evgénia Vígnerová, vo veku keď jej do dvadsiatych narodenín chýbalo 24 dní. Odvedená bola v Rovne na Ukrajine. Po krátkom výcviku bola pridelená k 2. oddeleniu Spravodajského štábu ako tlmočníčka a pisárka, keďže ovládala reči, čiastočne nemčinu, dokonale ukrajinčinu, ruštinu, poľštinu a češtinu. Jej prvé bojové zastavenie bolo v Kamenec Podolský, kde ju zaradili do kurzu zdravotných sestier. V tomto mestečku sa zoznámila so svojim budúcim manželom, spolubojovníkom, majorom Jánom Kopčákom, s ktorým po vojne žila v obci Zborov pri Bardejove. Spolu vychovali 3 deti. Neskôr ju pridelili k evidencii 1. československého armádneho zboru, s ktorým sa zúčastnila Karpatsko – duklianskej operácie. Neraz spomínala, že celá oblasť pred Duklianskym priesmykom bola zamínovaná proti tankom aj proti pechote. Eugénia Kopčáková preväzovala rany, ošetrovala, tíšila v bolestiach na ošetrovniach v poľskom Krosne a Barwinku. Po bojoch na Dukle pokračovala s 1. československým armádnym zborom pri oslobodzovaní Slovenska, z Barwinka sa dostala cez Veľké Bukovce do Popradu, do Martina a odtiaľ do Prahy, kde sa pre ňu vojna 8. 5. 1945 skončila. Po skončení druhej svetovej vojny pracovala na MNO ČSR, neskôr na veliteľstve Vojenského útvaru v Žatci. Prepustená z činnej vojenskej služby bola 14. októbra 1946 v hodnosti kapitánka.