Vyznamenanie nemecké Železný kríž 1939 II. triedy

Charakteristika

Nemecké vyznamenanie Železný kríž 1939 II. triedy predstavoval najnižší stupeň v poradí štvrtej, historicky najmladšej verzie vysokého nemeckého vojnového vyznamenania s názvom Železný kríž (Eisernes Kreuz). Toto vojnové vyznamenanie bolo zriadené pruským kráľom Fridrichom Viliamom III. a po prvýkrát bolo udelené 10. marca 1813 vo Vroclave. Železný kríž bol udeľovaný iba v období vojnového stavu a teda okrem Napoleonských vojen, v priebehu ktorých toto vyznamenanie vzniklo, bolo udeľované aj v počas prusko-francúzskej vojny, prvej svetovej vojny a napokon aj druhej svetovej vojny, pričom na každom z krížov bol na averznej strane jeho spodného ramena vyznačený rok prvého udelenia danej verzie (rok počiatku konkrétnej vojny), a teda existujú celkovo štyri verzie tohto vyznamenania – 1813, 1870 (zavedený 19. júla 1870 pruským kráľom a nemeckým cisárom Viliamom I.), 1914 (zavedený 5. augusta 1914 nemeckým cisárom Viliamom II. Pruským) a 1939 (zavedený 1. septembra 1939 nemeckým ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom). Pravidlom pri železných krížoch z rokov 1870, 1914 a 1939 bolo, že na reverznej strane ich spodného ramena bol vyznačený rok založenia tohto vyznamenania – 1813. Toto vyznamenanie bolo takmer výlučne udeľované vojakom a dôstojníkom, pričom hlavným kritériom pre jeho získanie bolo preukázanie mimoriadnej odvahy, statočnosti a hrdinstva v boji a taktiež aj plnenie jednotlivých úloh nad rámec stanovených služobných povinností. Výnimočne sa toto vyznamenanie udeľovalo aj civilným osobám, a to za mimoriadne výkony plnené vo vojenských funkciách. Autorom podoby tohto vyznamenania bol významný neoklasicistický architekt Karol Fridrich Schinkel (1781 – 1841), ktorý sa pri vytváraní jeho podoby inšpiroval maltézskym krížom, ktorý bol hlavným symbolom Rádu nemeckých rytierov.

Vyznamenanie Železný kríž 1939 II. triedy malo tvar maltézskeho kríža s ramenami rozširujúcimi sa na svojich koncoch, ktoré (v horizontálnom a vertikálnom smere) dosahovali celkové rozpätie približne 44 mm. Vnútorná plocha kríža na averznej a reverznej strane mala čiernu farbu. Po celom vonkajšom obvode kríža vystupoval z jeho plochy na jeho averznej a reverznej strane výrazný vyvýšený strieborný vrúbkovaný lem široký 2 mm, ktorý bol zakončený výraznou okrasnou striebornou obrubou širokou približne 2 mm. Prvé verzie Železného kríža 1939 II. triedy sa vyrábali najskôr zo železa, neskôr z jemného zinku, potom z hliníka a napokon aj z mosadze. Na averznej strane kríža dominoval v jeho strednej časti umiestnený mierne vyvýšený symbol hákového kríža, pričom v spodnom ramene kríža sa v dolnej časti nachádzal nápis letopočtu „1939“, ktorý označoval rok začiatku druhej svetovej vojny, počas ktorej bolo opätovne obnovené udeľovanie tohto vyznamenania. Na reverznej strane kríža sa v jeho spodnom ramene v dolnej časti nachádzal nápis letopočtu „1813“, ktorý označoval rok založenia tohto vyznamenania. Kríž mal na svojom hornom okraji v strede upevnené cylindrické uško, ktorým prechádzal jednoduchý závesný krúžok slúžiaci na prevlečenie stuhy. Samotná látková, náprsná a prevlečná stuha bola široká 32 mm, pričom ju tvorila kombinácia nemeckých ríšskych farieb, konkrétne červenej, bielej a čiernej, a to v nasledujúcom poradí (zľava doprava): čierna – biela – červená – biela – čierna, a to tak, že na oboch okrajoch stuhy sa nachádzali pozdĺžne, 4 mm široké čierne pásy, pričom pri nich boli umiestnené pozdĺžne, 4 mm široké biele pásy, medzi ktorými bol umiestnený pozdĺžny, 16 mm široký červený pás. Na stuhe mohla byť v niektorých prípadoch pripnutá Spona 1939 k Železnému krížu II. triedy 1914. Tá bola založená 1. septembra 1939 nemeckým ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom a udeľovala sa vojakom, ktorým bolo v rámci bojov prvej svetovej vojny udelené vyznamenanie Železný kríž II. triedy 1914, a ktorí sa následne zúčastnili aj bojov druhej svetovej vojny a splnili v nich podmienky pre udelenie Železného kríža II. triedy 1939. Spona 1939 tým pádom symbolizovala opätovné udelenie vyznamenania Železného kríža nemeckému vojakovi. Železné kríže II. triedy 1939 sa ich držiteľom odovzdávali v darovacej schránke alebo v papierovej etuji, na ktorých averznej strane bol umiestnený nápis Eisernes Kreuz II. Klasse a na reverznej strane bolo uvedené označenie výrobcu. Železný kríž II. triedy 1939 jeho držitelia nosili buď ako malú stužku nad ľavým náprsným vreckom slávnostnej rovnošaty, alebo v podobe stuhy prevlečenej cez druhú gombíkovú dierku poľnej alebo pracovnej rovnošaty.

Okrem štandardných Železných krížov II. triedy 1939 sa vyrábali aj ich miniatúry, a to v dvoch základných prevedeniach, konkrétne vo veľkosti 9 mm na ihle a vo veľkosti 16 mm so závesným krúžkom pre retiazku. Tieto miniatúry boli určené pre nosenie na civilnom obleku.

Celkovo bolo v období od septembra 1939 do mája 1945 udelených približne 2 300 000 kusov vyznamenaní Železného kríža II. triedy 1939, pričom jeho udelenie bolo nevyhnutnou podmienkou pre obdŕžanie ďalších vyznamenaní Železného kríža, a to v nasledujúcom poradí: Železný kríž I. triedy 1939, Rytiersky kríž Železného kríža 1939, Rytiersky kríž Železného kríža 1939 s dubovou ratolesťou, Rytiersky kríž Železného kríža 1939 s dubovou ratolesťou a mečmi, Rytiersky kríž Železného kríža 1939 s dubovou ratolesťou, mečmi a briliantmi, Rytiersky kríž Železného kríža 1939 so zlatou dubovou ratolesťou, mečmi a briliantmi a napokon Veľkokríž Železného kríža 1939.

Zaujímavosťou je, že toto vyznamenanie bolo udeľované takmer výlučne mužom – vojakom a dôstojníkom nemeckej armády, no v priebehu druhej svetovej vojny ho za mimoriadne plnenie si povinnosti vo vojenských funkciách dostali aj dve ženy.