O posledné významnejšie rozšírenie pamätnej medaile za Udatnosť sa postaral posledný rakúsky cisár Karol I. (vládol od 21.11.1916 – 11.11.1918). Medaila tak nadväzovala na tradíciu medailí Za statočnosť predchádzajúcich rakúskych panovníkov, ktorá bola založená už v roku 1789 cisárom Jozefom II. Po smrti cisára Františka Jozefa I. dochádza k zmene stvárnenia medaile. Konkrétne 4. apríla 1917 sa zavádza jeho nové stvárnenie. Na lícnej strane sa objavuje pravostranný portrét rakúskeho cisára Karola I. vo vojenskej rovnošate s viditeľnou dekoráciou radu Zlatého rúna. Po okraji medaile je rozložený kruhový nápis CAROLUS D.G. IMP. AUSTR. REX. BOH. ECT. ET REX APOST. HUNG. (Karol z božej milosti cisár rakúsky, kráľ český atď. a apoštolský kráľ uhorský). Mení sa aj meno rytca, ktorým u zlatej medaile je PETZL a u ostatných KAUTSCH. Pri bronzových medailách sa stretávame s kusmi, ktoré nemajú uvedené meno rytca. Mení sa aj zloženie zliatiny, najmä ku koncu vojny a to v neprospech medaile. Za panovania tohto cisára došlo taktiež k zmene nápisu na rubovej strane. Nápis "DER TAPFERKEIT" bol nahradený latinským nápisom "FORTITVDINI" (udatnosť). Panovník v rozkaze z 15. septembra 1917 pod špeciálnymi podmienkami umožnil udelenie zlatej a strieborných tried aj dôstojníkom, s tým rozdielom, že na stužke sa nachádza u zlatej medaile zlatom a u strieborných tried striebrom vyšité písmeno „K“, ktoré boli neskôr nahradené písmenami kovovými. Stuha je červeno-bielo priečne šrafovaná, zložená do trojuholníka a je označovaná ako stuha vojnová. K dôstojníckej medaile nepatril nárok na penziu a jej udeľovanie zostalo privilégiom impéria.
