32. československý strelecký pluk vznikol v apríli 1918 v meste Assisi, v kraji Umbra v Taliansku na základe zmluvy o zriadení samostatného československého vojska v Taliansku z 21.4.1918. Vytvorený bol z československých dobrovoľníkov a začlenený bol do 6. divízie. Koncom decembra 1918 sa pluk presunul do novovzniknutého Českoslovenka a v rámci unifikácie brannej moci bol 32. čs. strelecký pluk zlúčený s domácim 34. peším plukom do Pešieho pluku 32 s veliteľstvom v Košiciach a zapojil sa do obsadzovania územia pozdĺž hranice s Maďarskom. V roku 1923 mu bol udelený čestný názov „Gardský“.
Bojovú zástavu pluk prevzal 8. decembra 1918 v Padove počas veľkej slávnosti za účasti talianskeho kráľa Viktora Emanuela II. Následne zástavu používal aj nástupnícky Peší pluk 32. Originál bojovej zástavy však počas bojov s Maďarmi z budovy nadriadeného veliteľstva zmizol, krajinský vojenský veliteľ gen. Jozef Šnejdárek v zastúpení ministra obrany odovzdal v roku 1927 na námestí pred budovou vojenského veliteľstva pluku zástavu, darovanú prezidentom, a dekoroval ju čs. Vojenským krížom 1914-1918. O rok neskôr bola zástava pri príležitosti 10. výročia založenia pluku dekorovaná čestnými stuhami, ktoré venovalo mesto Košice, Orol a Čsl. Obec legionárska. Kópia zástavy 32. čs. streleckého pluku je uložená vo VHÚ Praha. Jej replika, ktorá bola vyrobená v roku 2009 pre múzejné účely firmou Velebný & Fam s. r. o. v Ústí nad Orlicí, sa nachádza v Centrálnej expozícii VHM vo Svidníku.