Pištoľ nemecká 7,65 mm Ortgies (patent 1916-18)

Charakteristika
Pištole Ortgies sa z konštrukčného hľadiska radili medzi samonabíjacie poloautomatické pištole, ktoré sa začali vyrábať bezprostredne po ukončení prvej svetovej vojny v Nemecku predovšetkým pre potreby civilného trhu. Tieto pištole sa vyznačovali vysokou kvalitou spracovania a funkčnosti, pričom ich cena bola vzhľadom na ich kvalitu pomerne nízka, preto sa čoskoro po ich objavení na trhu stali veľmi populárnymi, najmä medzi strelcami, ktorí sa zúčastňovali rôznych streleckých súťaži. Napr. v roku 1921 až viac ako 70% víťazov jednotlivých hlavných streleckých súťaži v Nemecku dosiahlo svoj úspech spolu s pištoľou Ortgies, pričom taktiež aj víťaz celonárodného nemeckého streleckého šampionátu, ktorý sa uskutočnil 26. septembra 1921 v meste Halensee používal práve túto pištoľ. Pištole Ortgies sa tiež vyvážali aj na americký kontinent, predovšetkým do USA, kde si taktiež rýchlo získali veľkú popularitu.

Autorom týchto pištolí bol továrnik Heinrich Ortgies, ktorý ich konštrukciu navrhol ešte v priebehu prvej svetovej vojny počas svojho pobytu v belgickom Liége. Po skončení vojny odišiel do nemeckého Erfurtu, kde si v roku 1919 založil vlastnú továreň pod názvom Ortgies & Co. Erfurt a v nej začal so sériovou výrobou svojej vlastnej pištole, ktorej konštrukciu si nechal patentovať. Pištole tak boli na svojich drevených črienkach rukoväte opatrené ochrannou známkou v podobe malej tenkej kruhovej mosadznej vložky s vyobrazeným štylizovaným logom spoločnosti, ktoré tvorili navzájom sa prekrývajúce písmená „HO“ (Heinrich Ortgies). Avšak necelý rok po zahájení výroby týchto pištoli Heinrich Ortgies zomrel a jeho továreň spolu s právami na výrobu jeho pištolí odkúpila spoločnosť Deutsche Werke Aktiengesellschaft Berlin a Ortgiesová továreň sa tak premenovala na Deutsche Werke Aktiengesellschaft Erfurt. Aj napriek tomu pokračovala ešte sériová výroba pištolí opatrených ochrannou známkou s logom Ortgiesovej spoločnosti, a to až do roku 1921, kedy spoločnosť Deutsche Werke začala na pištole umiestňovať už svoju vlastnú štylizovanú ochrannú známku v podobe ležiacej mačky s dlhým, nad svojou hlavou esovite prehnutým chvostom, ktorá tak pripomínala písmeno „D“ ako Deutsche Werke. Pištoľ sa vyrábala v troch kalibroch pre použitie nábojov 7,65x17 mm Browning (kaliber obľúbený najmä medzi súťažnými strelcami), 9x17 mm Browning Kurz a 6,35x16 mm Browning, ktorý sa však používal len veľmi zriedkavo. Sériová výroba týchto pištolí prebiehala do roku 1924, kedy bola oficiálne ukončená, avšak niekoľko sérií pištolí určených pre export bolo vyrobených ešte aj v 30. rokoch 20. storočia.

Pištole Ortgies sa vyznačovali predovšetkým modreným dizajnom a vysoko kvalitnou a pomerne vyváženou robustnou konštrukciou, ktorá veľmi dobre odolávala nečistotám a nepriaznivým podmienkam. Takmer všetky kovové súčiastky pištole boli veľmi jemne opracované a výborne do seba zapadali, preto základným charakteristickým znakom týchto pištolí bolo minimalizovanie použitia akýchkoľvek skrutiek len na nevyhnutné spojenia, keď napr. ani drevené črienky rukoväte neboli s rámom zbrane spojené pomocou skrutiek, ako to bolo bežné pri iných modeloch pištolí vtedajšej doby, ale boli s rámom spojené prostredníctvom kovových svoriek. Zaujímavosťou pri týchto pištoliach bola aj konštrukcia ich poistky a zásobníka. Poistka sa nachádzala na zadnej strane rukoväte pištole. Pri uchopení pištole za rukoväť bola poistka automaticky zatlačená do jej vnútra, čím sa zbraň odistila. Pri pustení zbrane sa však poistka nevrátila späť do pôvodnej polohy, ale ostala naďalej zatlačená vo vnútri rukoväte, a teda nezaistila zbraň. Pre návrat poistky do pôvodnej polohy, a tým aj pre zaistenie spúšťového mechanizmu pištole, bolo potrebné stlačiť tlačidlo umiestnené na ľavej strane tela zbrane. Poistka sa teda vyraďovala z činnosti automaticky a späť do činnosti sa uvádzala neautomaticky. Pomocou tlačidla poistky sa vykonávalo aj rozobratie zbrane. Po stlačení tlačidla bolo potrebné najskôr mierne nadvihnúť a pohybom dopredu vysunúť záver z tela pištole a potom sa pootočením o 90° okolo svojej osy vysunula z tela pištole aj hlaveň. Pištole Ortgies, keďže sa najčastejšie vyrábali v kalibroch 7,65 mm a 9 mm, disponovali spočiatku zásobníkmi univerzálnej konštrukcie. To znamená, že ich bolo možné naplniť buď ôsmimi nábojmi kalibru 7,65 mm alebo siedmimi nábojmi kalibru 9 mm, pričom na jednej strane zásobníka sa nachádzalo označenie 7,65 mm spolu so siedmimi otvormi zobrazujúcimi polohy, ktoré by v zásobníku obsadili náboje tohto kalibru, a na druhej strane sa nachádzalo označenie 9 mm taktiež spoločne s otvormi zobrazujúcimi polohu nábojov tohto kalibru. Neskôr sa začali zásobníky vyrábať pre každý z kalibrov osobitne.

Hoci boli pištole Ortgies primárne určené pre civilný trh, tak svoje uplatnenie našli aj v armádnom prostredí, keď nimi boli v priebehu druhej svetovej vojny vyzbrojené viaceré tylové jednotky nemeckého Wehrmachtu a v menšom počte ich v tomto období používali taktiež aj príslušníci fínskych väzenských orgánov.

Technicko-taktické údaje 7,65 mm nemeckej pištole Ortgies 1918:
  • Kaliber:7,65 mm
  • Náboj:7,65x17 mm Browning
  • Dĺžka:165 mm
  • Dĺžka samotnej hlavne:87 mm
  • Hmotnosť bez zásobníka:0,600 kg
  • Hmotnosť s prázdnym zásobníkom:0,615 kg
  • Kapacita zásobníka:8 nábojov
  • Úsťová rýchlosť strely:280 m/s
  • Účinný dostrel:40 metrov

Projekt je spolufinancovaný
zo zdrojov EÚ.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku.
MFCR
EU