Pištoľ československá "Praga" 7,65 mm model 1919

Charakteristika
7,65 mm československá pištoľ Praga 1919 je vôbec jednou z prvých československých samonabíjacích, poloautomatických, sériovo vyrábaných pištolí, ktoré boli po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a po následnom vzniku Československej republiky postupne prijímané a zavádzané do výzbroje novovybudovanej československej armády. Práce, ktoré prebiehali na vývoji tejto pištole sú bezprostredne spojené s menom jedného z najvýznamnejších československých zbrojných konštruktérov, Václavom Holkom (1886 – 1954), ktorý od začiatku januára 1918 (po odchode z pražskej puškárskej firmy Ján Novotný) do konca marca 1925 (kedy odišiel spolu so svojim konštruktérskym kolektívom do Československej zbrojovky v Brne) pôsobil v konštruktérskej dielni Zbrojovky Praga v Prahe – Vršoviciach.

Krátko po vzniku Československej republiky pociťovala československá armáda okrem iného aj akútny nedostatok pištolí. Na území Československa sa síce po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie nachádzal istý počet prevažne 9 mm rakúsko-uhorských armádnych pištolí Steyr M1912, tie však ani zďaleka nemohli pokryť potreby československej armády. Ako krátkodobé východisko z tohto stavu núdze sa síce ponúkali nákupy pištolí od zahraničných zbrojoviek, avšak z dlhodobého hľadiska by sa jednalo o neefektívne a ekonomicky nie príliš výhodné riešenie, a preto aj z tohto dôvodu dávali predstavitelia armády československým zbrojovkám. Tie v tomto smere nezaváhali, pričom ako prvá sa ozvala práve Zbrojovka Praga, ktorá už v priebehu jari 1919 ponúkla armáde pištoľ Praga kalibru 7,65 mm, ktorá bola pôvodne navrhnutá a vyrábaná pre civilný trh.

Pištoľ Praga predstavovala z konštrukčného hľadiska poloautomatickú samonabíjaciu pištoľ s dynamickým záverom, ktorý pozostával z dvoch základných súčastí, a vratnou pružinou navlečenou na hlavni. Spúšťový mechanizmus pištole bol tvorený kladivkom a úderníkom usadeným do bloku záveru. K vyhadzovaniu prázdnych nábojníc najskôr slúžil zápalník, ktorý mal tým pádom dvojitú funkciu, avšak pri neskoršom prevedení pištole Praga už na vyhadzovanie prázdnych nábojníc slúžil samostatný vyhadzovač tvorený dvoma ramenami. Pištoľ bola skonštruovaná pre použitie náboja 7,65 mm Browning. Celá Holková konštrukcia pištole Praga bola chránená československým patentom s číslom 1328, ktorý bol prihlásený 14. apríla 1919 pod menom hlavného konateľa zbrojovky Praga Antonína Novotného. Celková konštrukcia pištole Praga však nebola všeobecne odborníkmi zo zbrojného odboru československej armády z hľadiska ergonómie a funkčnosti považovaná za veľmi vydarenú, keďže najmä z dôvodu slabšieho technologického vybavenia továrenskej dielne Zbrojovky Praga bola väčšina jednotlivých dielov pištole opracovaná iba nahrubo, navyše pištoľ bola veľmi citlivá na prach a nečistoty, čím teda mnohokrát dochádzalo k zasekávaniu pištole, pričom pri niektorých pištoliach došlo po pár výstreloch dokonca k ich úplnému zaseknutiu a poškodeniu. Hoci referencie týkajúce sa pištolí Praga boli pomerne negatívne, tak hlavní predstavitelia zbrojného odboru Ministerstva národnej obrany (MNO) zastávali názor, že tieto pištole je aj napriek ich značným technickým nedostatkom možné dočasne prevziať do výzbroje jednotlivých zložiek armády, a to najmä z dôvodu momentálneho absolútneho nedostatku pištolí v armáde a tiež aj vzhľadom k tomu, že zbrojovka Praga mala na sklade hotových viac ako 4 500 kusov týchto pištolí. Zbrojný odbor pritom podotýkal, že prevzatie pištolí Praga do výzbroje armády má len núdzový charakter, pričom táto zbraň nebude nikdy oficiálne zavedená do jej výzbroje. Následne v júni 1919 MNO zadalo Zbrojovke Praga predbežnú objednávku znejúcu na 5 000 kusov pištolí Praga. Táto objednávka sa však dňa 30. októbra 1921 stala záväznou a urgentnou, a to najmä z dôvodu medzinárodnej situácie, ktorá nastala v súvislosti s druhým návratom excisára Karola Habsburského do Maďarska 21. októbra 1921, kedy následne 24. októbra 1921 v reakcií na túto udalosť vyhlásila československá branná moc mobilizáciu a stav krajnej núdze. V tomto období však mala Zbrojovka Praga okamžite k dispozícií len 4 600 pištolí Praga, preto bola objednávka zo strany MNO zmenená na 4 600 pištolí Praga v cene 460 Kč za kus, teda celková objednávka znela na 2 116 000 Kč. Navyše naliehavá potreba urýchleného zavedenia pištolí do výzbroje armády spolu s nedostatkom technického personálu donútil zbrojný odbor MNO nielen k výraznému zmierneniu preberacích podmienok, ale tiež aj k prijatiu rozhodnutia o tom, že preberanie pištolí bude prebiehať priamo v továrňach Zbrojovky Praga a nie v priestoroch Hlavnej zbrojnice MNO na Vořechovce. Na prevzaté pištole boli po splnení preberacích podmienok vyrazené značky Hlavnej zbrojnice MNO v podobe štvorca podloženého dvoma úsečkami, pričom tieto pištole boli potom následne odosielané k jednotlivým útvarom a jednotkám. Praktické skúsenosti s pištoľami Praga 1919, ktoré československá armáda postupne nadobúdala boli viac negatívne ako pozitívne, o čom svedčí najmä veľké množstvo doložených hlásení o najrozličnejších nedostatkoch týchto pištolí od jednotlivých útvarov, ktoré tak podávali obraz o ich technicky nie veľmi kvalitnom prevedení a úrovni ich výroby. Z množstva týchto hlásení možno za asi najkurióznejšiu kritiku kvality pištolí Praga 1919 považovať hlásenie Veliteľstva 2. horskej pešej brigády v Spišskej Novej Vsi zo dňa 9. februára 1923, kde veliteľ jedného z práporov mjr. František Váša opísal prípad poddôstojníka, ktorý chcel spáchať samovraždu zastrelením, pričom sa mu to podarilo až s piatou pištoľou Praga 1919. Celkovo bolo napokon vo februári 1924 Hlavnou zbrojnicou MNO odovzdaných Zbrojovke Praga k oprave 474 kusov pištolí Praga 1919, ktoré boli postupne zasielané jednotlivými útvarmi, pričom továreň musela na svoje náklady odstrániť všetky nedostatky. Ani tým sa však situácia s pištoľami Praga 1919 definitívne nevyriešila a problémy pokračovali aj naďalej, až pokým nebola do výzbroje československej armády oficiálne zavedená omnoho kvalitnejšia 9 mm československá pištoľ vzor 24.

Okrem československej armády boli pištole Praga 1919 využívané aj policajnými zložkami, pričom jednotlivé policajné riaditeľstvá ich nakupovali od roku 1920 so zámerom vyzbrojiť týmito pištoľami príslušníkov Stráže bezpečnosti. Do konca roku 1921 sa tak do policajnej výzbroje dostalo 900 pištolí Praga 1919, pričom nákupy pokračovali aj v ďalšom období, avšak počet armádou núdzovo nakúpených pištolí ani zďaleka neprekonali.

Zbrojovka Praga ukončila výrobu pištolí Praga 1919 v roku 1923 a ich celková produkcia sa zastavila na čísle 11 200 kusov. Táto pištoľ zároveň predstavuje výnimku, ktorá v prípade konštruktéra Václava Holka potvrdzuje pravidlo o jeho nesmiernom talente, ktorý sa naplno prejavil v množstve ním navrhnutých a skonštruovaných zbraní, kde vyniká napr. ľahký guľomet Praga vzor 24. Ten bol do výzbroje československej armády prijatý ako ľahký guľomet vzor 26, pričom sa zakrátko stal asi najvýznamnejším vývozným artiklom zbrojovky Brno a vôbec platformou pre ďalší vývoj zbraní podobného typu vo svetovom meradle.

Technicko-taktické údaje 7,65 mm československej pištole Praga 1919:
  • Kaliber:7,65 mm
  • Náboj:7,65 mm Browning
  • Dĺžka:165 mm
  • Dĺžka samotnej hlavne:95 mm
  • Šírka:29,1 mm
  • Výška:108 mm
  • Hmotnosť bez zásobníka:0,635 kg
  • Hmotnosť s prázdnym zásobníkom::0,645 kg
  • Kapacita zásobníka:7 nábojov
  • Úsťová rýchlosť strely:300 m/s

Projekt je spolufinancovaný
zo zdrojov EÚ.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku.
MFCR
EU