Buzola československá vojenská systému Bézard

Charakteristika

Československá vojenská buzola systému Bézard bola používaná príslušníkmi brannej moci prvej Československej republiky a neskôr príslušníkmi 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

Buzoly systému Bézard boli patentované v roku 1902 rakúsko-uhorským dôstojníkom poľského pôvodu Johannom rytierom von Bézard. Johann rytier von Bézard v čase patentovania svojho vynálezu pôsobil v Banskej Bystrici. Vďaka dobrému konštrukčnému riešeniu sa stala buzola systému Bézard populárna v celej Európe a stala sa súčasťou aj vybavenia rakúsko-uhorskej armády. Po zániku Rakúska–Uhorska nakonci prvej svetovej vojny sa buzola tohto typu stala súčasťou aj novovznikajúcej československej brannej moci.Buzola sa používala aj počas druhej svetovej vojny príslušníkmi 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

Buzola systému Bézard uľahčovala orientáciu v teréne. S touto buzolou sa meria smer pohodlnejšie a presnejšie ako s plochými buzolami. Počas orientácie v teréne sa cieľ pozoruje cez priezor a za pomoci zrkadielka je možné v zornom poli kontrolovať strelku i uhlovú stupnicu, čím sa znižuje riziko odchýlenia od trasy alebo cieľa. Na buzole sú údaje o magnetickej deklinácii, čo je uhol medzi magnetickým a zemepisným pólom (magnetický a zemepisný pól sú od seba vzdialené, magnetický pól sa voči zemepisnému posúva). Tieto údaje magnetickej deklinácie sa objavovali len na vojenských verziách buzol a vďaka týmto údajom mohli príslušníci branných síl presnejšie určovať svoju polohu alebo polohu cieľa v teréne.