Už v roku 1945, krátko po ukončení druhej svetovej vojny, vznikla prvotná myšlienka na vytvorenie múzea, ktoré by uchovávalo pamiatku na ťažké oslobodzovacie boje prebiehajúce najmä počas Karpatsko-duklianskej operácie. Iniciátormi tohto zámeru boli samotní bývalí príslušníci 1. československého armádneho zboru v ZSSR spolu s ich niekdajším veliteľom, armádnym generálom Ludvíkom Svobodom. Z ekonomických dôvodov sa tento zámer napokon nerealizoval. Avšak vzhľadom na nadpriemerne vysokú návštevnosť pamätných miest duklianskych bojov a z toho vychádzajúcu akútnu potrebu ucelene zdokumentovať historické bojové operácie v tomto regióne sa o založení príslušného múzea v meste Svidník začalo opätovne uvažovať na počiatku 60. rokov 20. storočia. Táto snaha začala naberať reálne kontúry dňa 23. novembra 1961, kedy bol Plánovacou komisiou Okresného národného výboru v Bardejove oficiálne schválený Plán výstavby múzea Karpatsko-duklianskej operácie. O štyri roky neskôr Ing. arch. František Jesenko zo Stavoprojektu Prešov definitívne vypracoval a predstavil projekt jeho budovy, ktorý bol schválený dňa 29. januára 1965. Samotné architektonické riešenie stavby bolo navrhnuté tak, aby budova v rámci exteriérového pohľadu pripomínala protitankovú mínu. Jej interiérové expozičné priestory boli potom projektované tak, aby pripomínali roniacu sa slzu ako symboliku nezmyselnosti vojny a utrpenia ľudí v nej. Následne dňa 2. júna 1965 bolo uznesením č. 177 prijatým na zasadnutí Rady Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach oficiálne zriadené Dukelské múzeum. Dňa 6. októbra 1966 bol aj za prítomnosti jeho prvého riaditeľa, JUDr. Pavla Krnáča, položený základný kameň budovy, pričom jej výstavbu sa podarilo zrealizovať o necelé tri roky neskôr. Múzeum bolo potom dňa 4. októbra 1969 pri príležitosti osláv 25. výročia Karpatsko-duklianskej operácie slávnostne sprístupnené pre verejnosť. Tejto veľkolepej udalosti sa zúčastnil aj vtedajší minister národnej obrany, generálplukovník Ing. Martin Dzúr a predseda vlády SSR, Peter Colotka. Zaujímavosťou je, že o deň neskôr navštívili múzeum v sprievode vtedajšieho prezidenta ČSSR, Ludvíka Svobodu aj maršali ZSSR Andrej Antonovič Grečko a Kirill Semionovič Moskalenko spolu s armádnym generálom Alexejom Alexejevičom Jepiševom. Dukelské múzeum takmer okamžite od svojho vzniku prevzalo na seba starostlivosť o areál duklianskeho bojiska s tým, že v odbornej činnosti sa primárne orientovalo na obdobie rokov 1914 – 1945. Najväčší dôraz kládlo na Karpatsko-dukliansku operáciu a obdobie druhej svetovej vojny. Tomuto zameraniu zodpovedal aj scenár prvej stálej expozície, ktorá bola rozčlenená na jedenásť tematických blokov rozložených v dvoch expozičných miestnostiach.
Koncom decembra 1980 sa vtedajšiemu Dukelskému múzeu podarilo na základe kúpy získať do zbierok sériu fotografií, z ktorých časť podrobnejšie znázorňuje jeho slávnostné otvorenie a sprístupnenie jeho vôbec prvej expozície pre širokú verejnosť. Fotografie postupne zachytávajú príchod jednotlivých domácich a zahraničných delegácií a vzácnych hostí, ich slávnostné príhovory a gratulácie vtedajšiemu riaditeľovi múzea, ďalej symbolické prestrihávanie pásky pred vstupom do budovy, komentovanú prehliadku expozície, zápisy vzácnych hostí do kroniky návštev, a napokon aj projektantov a vedúcich pracovníkov, pod ktorých dohľadom celá výstavba budovy a následná inštalácia samotnej expozície prebiehala.
