Puška československá pechotná 7,92 mm vzor 24 systému Mauser

Charakteristika

7,92 mm československá pechotná puška vzor 24 predstavovala vo svojej dobe bezpochyby jeden z najvýraznejších symbolov československého vojaka slúžiaceho v radoch armády prvej Československej republiky. Jednalo sa pritom o československú adaptáciu konštrukcie Peter Paula von Mausera, ktorej medzivojnová výroba sa v Československu realizovala v desaťtisícových sériách, a to nielen pre potreby československej armády, ale vo veľkej miere aj pre zahraničných zákazníkov.

Na počiatku existencie Československej republiky bol celkový stav a počet pechotných zbraní nevyhovujúci a samozrejme pre potreby vznikajúcej československej armády aj výrazne nepostačujúci, čo sa samozrejme týkalo aj pechotných pušiek. Po skončení prvej svetovej vojny ostalo na území Československa niekoľko typov pušiek a karabín predovšetkým rakúsko-uhorskej produkcie (jednalo sa o pušky, karabíny a krátke pušky systému Mannlicher, najmä model 1895, v celkovom počte 364 198 kusov), pričom v malých množstvách boli k dispozícii aj pušky a karabíny nemeckej, francúzskej, talianskej a ruskej produkcie, ktoré sa na územie Československa dostali spolu s československými legionármi, ktorí v priebehu prvej svetovej vojny slúžili vo Francúzsku, Taliansku a Rusku. Celkový počet týchto rôznych typov pušiek a karabín však nebol ani zďaleka dostačujúci pre potreby novovznikajúcej československej armády, keďže do naplnenia minimálneho tabuľkového počtu ich armáde chýbalo viac ako 100 000 kusov. Okrem toho rôznorodosť jednotlivých pušiek a karabín vyvolávala obavy z problémov, ktoré by mohli vzniknúť pri zásobovaní jednotiek strelivom a ďalším príslušenstvom, keďže sa jednalo o pušky a karabíny rôznych kalibrov a konštrukcií. Navyše sa jednalo väčšinou o kusy pochádzajúce z vojnovej výroby, ktoré sa častokrát v súvislosti so snahou zlacniť a urýchliť výrobu vyznačovali nižšou kvalitou spracovania jednotlivých súčiastok, resp. sa jednalo o opotrebované a čiastočne poškodené kusy. Na základe toho sa jednou z prvých priorít novovznikajúcej československej armády stala snaha nájsť čo možno v najrýchlejšom termíne pušku, ktorá by sa mohla stať jednotnou a štandardnou zbraňou pre výzbroj armády. V tom čase však na území Československa ešte nebola zriadená tzv. domáca výroba pušiek, a hoci zbrojovka v Brne už počiatkom roku 1919 realizovala nákupy strojného vybavenia pre produkciu pušiek systému Mannlicher zo zbrojovky v Grazi, tak velenie armády sa dočasne rozhodlo objednať len opravu pušiek, ktoré boli v tom čase zaradené do výzbroje, pričom naďalej prebiehali rokovania o tom, akú pušku zaviesť do výzbroje armády ako štandardnú a jednotnú zbraň. Medzitým sa už v armáde na prelome rokov 1919 – 1920 začali prejavovať problémy s puškami Mannlicher model 1895, ktorých stav sa popri nedostatku náhradných dielov neustále zhoršoval, pričom zbrojovka v Brne stále nebola dostatočne vybavená na kompletnú výrobu týchto pušiek, navyše nákup ďalšieho strojného vybavenia z Grazu už nebol možný, keďže potrebné stroje boli už v tom čase z tamojšej zbrojovky odpredané iným záujemcom. Najskôr sa teda uvažovalo o obmedzenej výrobe pušiek Mannlicher model 1895, ktoré mali v armáde doplniť chýbajúce tabuľkové počty a zároveň aj nahradiť poškodené a najopotrebovanejšie kusy. Tieto úvahy však boli nakoniec zrušené, keďže predstavitelia armády sa napokon rozhodli, že do výzbroje armády bude zavedená puška systému Mauser, ktorá mala oproti puške systému Mannlicher s priamoťažným záverom dokonalejšiu a kvalitnejšiu konštrukciu a priaznivejšie balistické vlastnosti, pričom za ňu hovorili aj skúsenosti priamo z bojísk prvej svetovej vojny. Pušky systému Mannlicher mali byť tým pádom postupne predimenzované do zálohy. Koncom roku 1920 tak zbrojovka v Brne zakúpila z Nemecka kompletnú výrobnú dokumentáciu a nevyhnutné strojové vybavenie pre výrobu pušiek Mauser model 1898, behom roku 1921 sa jej podarilo ich produkciu aj kompletne zriadiť a začiatkom roku 1922 sa začalo s ich postupným kompletizovaním. Okrem toho Ministerstvo národnej obrany (MNO) prijalo v júli 1921 ponuku nemeckej firmy IHAG na odkúpenie výzbroje nemeckých jednotiek odzbrojených po skončení prvej svetovej vojny na území Holandska. Jednalo sa o tzv. holandský blok 57 000 pušiek Mauser model 1898, ktorý na jar 1922 dorazil do zbrojovky Brno, kde mali byť tieto pušky opravené a následne mali byť zaradené do výzbroje armády. Popri tom začala zbrojovka s vlastnou výrobou pušiek Mauser model 1898, pričom táto prvotná produkcia bola kombináciou súčiastok vojnovej výroby zakúpených zbrojovkou v Nemecku a nových súčiastok vlastnej výroby. Tento prvý typ pušiek dodaných zbrojovkou pre potreby nevyhnutného prezbrojenia československej armády v počte približne 10 000 kusov bol označený ako vzor 98/22 (celková dĺžka pušky bez bodáku činila 1250 mm pri dĺžke hlavne 740 mm). Medzitým 2. októbra 1922 vydal náčelník generálneho štábu predbežné požiadavky na novú jednotnú pušku, ktorá mala byť spoločná pre všetky druhy zbraní armády (pechota, delostrelectvo a jazda), pričom v rámci tejto požiadavky bol okrem iného už presne definovaný aj bodák pre pušku, mieridlá a požadovaná presnosť a priebojnosť pušky. Následne došlo dňa 30. decembra 1922 v rámci požiadaviek stanovených dňa 2. októbra 1922 zo strany MNO k objednávke 90 000 kusov skrátených pušiek Mauser model 1898 a 50 000 kusov súprav náhradných súčiastok pre pušky Mauser model 1898 bez hlavní a pažieb. Túto objednávku začala zbrojovka v Brne postupne napĺňať od júla 1923, kedy začala armáde postupne dodávať pušky v požadovanom prevedení (zo dňa 2. októbra 1922), ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vzor 98, neskôr ako vzor 98/23 a napokon ako pušky vzor 23. Kompletizácia týchto pušiek už prebiehala výlučne z nových dielov vyrobených v brnianskej zbrojovke, pričom od prvého typu pušiek vzor 98/22 sa odlišovali predovšetkým kratšou hlavňou (590 mm oproti 740 mm) a odlišnými úchytkami pre nosný popruh. S výrobou tejto pušky sa začalo od decembra 1922 a celkovo ich bolo vyrobených a následne pre potreby armády dodaných 90 000 kusov, pričom pri poslednej sérii (10 000 kusov) boli použité vymeniteľné krivky cieľnika mieridiel namiesto pôvodných pevných. Táto posledná séria pušiek dostala označenie puška vzor 23a. Problémom pri puškách vzor 98/22, 23 a 23a bola nemožnosť vzájomnej substitúcie jednotlivých súčiastok, a to nielen medzi puškami jednotlivých vzorov navzájom, ale aj medzi jednotlivými puškami rovnakého vzoru. Táto skutočnosť bola spôsobená tým, že aj napriek zavedenej strojovej výrobe sa ešte stále pomerne veľa hlavne menších súčiastok vyrábalo ručne. Tieto súčiastky tým pádom nespĺňali presnú toleranciu umožňujúcu ich úplnú zameniteľnosť, a preto bola každá z nich označovaná výrobným číslom pušky, resp. jeho časťou, ku ktorej patrila. Tu je však potrebné podotknúť, že v rámci prvých objednávok zo strany MNO ani nebola zameniteľnosť jednotlivých súčiastok medzi puškami požadovaná. To sa však zmenilo v ďalšej objednávke MNO zo dňa 30. decembra 1923, ktorá bola vystavená na 40 000 kusov skrátených pušiek, ktorých konkrétna podoba, vrátane dĺžky čepele bodáka (300 mm), bola definitívne stanovená na zasadaní výzbrojnej komisie dňa 7. februára 1924, pričom už bola požadovaná aj úplná zameniteľnosť jednotlivých súčiastok medzi puškami navzájom. Na tomto zasadaní komisie tak bola definitívne stanovená podoba pušky, ktorá dostala v septembri roku 1924 označenie ako puška vzor 24. Táto puška bola takmer identická ako pušky predchádzajúcich vzorov 23 a 23a, pričom hlavný rozdiel spočíval v tom, že puška vzor 24 mala na ľavej strane krku pažby umiestnený pevný úchyt pre nosný popruh, disponovala odnímateľnými krivkami cieľnika mieridiel, na oboch stranách pažbenia pod hlavňou mala umiestnené výrazné pozdĺžne odľahčujúce žliabky a koncipovaná bola pre nasadenie bodáku s dĺžkou čepele 300 mm. Výroba pušiek vzor 24 sa pomaly rozbehla v júni 1924, aj keď v tom čase už v brnianskej zbrojovke prebiehal náročný proces normalizácie výroby za účelom dosiahnutia stopercentnej zameniteľnosti jednotlivých súčiastok medzi puškami. Tento proces si vynútil vykonanie množstva drobných konštrukčných zmien na starších strojoch, a taktiež aj zakúpenie úplne nových strojov, pričom dokončený bol začiatkom roku 1925, a tým pádom sa už mohlo definitívne prestať s číslovaním jednotlivých súčiastok (pušky vyrobené od júna 1924 do začiatku roku 1925 mali ešte niektoré súčiastky označené výrobným číslom, resp. jeho časťou). V rokoch 1927 – 1928 došlo postupne k premiestneniu puškárskej dielne Československej zbrojovky Brno z pôvodných priestorov na Novej ulici do nových priestorov v Zábrdoviciach, kde bolo všetko už od samotného začiatku zariaďované priamo a výlučne pre výrobu pušiek vzor 24 systému Mauser, čím bol výrobný a tolerančný systém doladený k takmer úplnej dokonalosti. Týmto krokom sa zbrojovke Brno podarilo postupne dosiahnuť podstatné zrýchlenie, skvalitnenie a pre MNO v konečnom dôsledku aj zlacnenie výroby pušiek vzor 24 systému Mauser, o čom svedčí aj fakt, že kým pri puškách z prvých objednávok bola cena za kus (bez bodáku) stanovená na rovných 1 000 Kč, tak pri puškách z poslednej objednávky bola cena za kus (bez bodáku) stanovená na 507 Kč. S rastúcou produkciou pušiek vzor 24 systému Mauser sa však priamo úmerne čoraz viac zhoršoval stav pušiek systému Mannlicher, ktoré boli doposiaľ zavedené vo výzbroji armády. Na tento fakt pritom poukazovala už správa MNO z roku 1924, čím sa do popredia opäť dostávala otázka urýchleného masovejšieho prezbrojovania armády. To sa po prevzatí dostatočného množstva vyrobených pušiek rozbehlo 7. októbra 1925, kedy MNO najskôr nariadilo prezbrojenie puškami vzor 23, 23a a 24 systému Mauser v rámci jednotlivých útvarov 9. až 12. pešej divízie, 1. a 2. horskej brigády a 3. jazdeckej brigády, pričom zo starých pušiek zostali vo výzbroji iba ruské pušky Mosin model 1891 pre potreby asistenčných rôt, kombinované pušky Mannlicher model 1895 pre streľbu granátometmi a pušky Mannlicher model 1895 určené pre západkovú streľbu. Ostatné pušky boli odovzdané do hlavného výzbrojného skladu a boli predisponované do zálohy. Ďalšie prezbrojovanie útvarov československej armády puškami vzor 23, 23a a 24 systému Mauser nariadilo MNO dňa 24. augusta 1926, a konkrétne sa týkalo 6. až 8. pešej divízie a 2. jazdeckej brigády, ktoré boli dislokované na Morave. Kompletné prezbrojenie útvarov československej armády puškami vzor 23, 23a a 24 systému Mauser sa podarilo dosiahnuť na jar 1927. Výroba pušiek vzor 24 systému Mauser však pre armádu aj napriek tomu pokračovala naďalej, pričom v súpise výzbroje československej armády z jari 1939 sa v prípade týchto pušiek uvádza počet 762 000 kusov. Do kompletného tabuľkového stavu z tohto obdobia aj napriek tomu chýbalo ešte 300 000 kusov, no tento schodok bol v zálohe zaistený puškami Mannlicher model 1895, puškami Mauser model 1898 a puškami vzor 98/22. Zásoby munície pre pušky vzor 24 systému Mauser boli v rámci armády pokryté takmer úplne, pričom k dispozícii bolo pre jej potreby 424 000 000 kusov streliva a ďalších 141 000 000 kusov malo k dispozícii Riaditeľstvo opevňovacích prác. Až do roku 1937 sa pušky vzor 24 systému Mauser vyrábali výlučne v Brne, pričom až v spomínanom roku 1937 sa začala ich produkcia aj v novovybudovanom závode v Považskej Bystrici, hoci požiadavky predstaviteľov armády na vybudovania ďalšieho závodu na výrobu pušiek sa objavovali už oveľa skôr. Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava sa pušky vzor 24 systému Mauser vyrábali aj naďalej, avšak pre potreby nemeckej armády, do ktorej výzbroje boli zavedené pod označením Gewehr 24(t). Celkovo bolo pre potreby nemeckej armády od marca 1939 do konca roku 1942 vyrobených 330 050 kusov tejto pušky, ktorú si vo svojej výzbroji ponechala aj armáda Slovenského štátu (republiky) 1939 – 1945 a to v celkovom počte 176 455 kusov. Po skončení druhej svetovej vojny mala československá armáda k dispozícii približne 50 000 kusov pušiek vzor 23, 23a a 24 systému Mauser, ktoré pochádzali z medzivojnovej produkcie. S ďalšou výrobou týchto pušiek sa však v povojnovom období nepočítalo, keďže predstavitelia armády hľadali už nový typ štandardnej pechotnej pušky, ktorá by bola jednotná pre celú armádu. Pre pušky vzor 24 systému Mauser, ktoré po vojne ostali vo výzbroji armády sa vyrábali len bodáky vzor 24 a nevyhnutne potrebné náhradné diely. Časť týchto pušiek bola potom v neskoršom období upravená pre potreby poľovníkov z dôvodu nedostatku loveckých zbraní.

Puška vzor 24 systému Mauser predstavovala z konštrukčného hľadiska opakovaciu pušku s otočným posuvným záverom systému Mauser. Celková dĺžka pušky bez nasadeného bodáka predstavovala 1100 mm, s nasadeným bodákom to bolo 1400 mm. Celková váha pušky bez bodáka predstavovala 4,08 kg, s bodákom to bolo 4,48 kg. Hlaveň pušky kalibru 7,92 mm bola dlhá 590 mm a jej vývrt tvorili štyri pravotočivé drážky. Životnosť hlavne bola stanovená na 13 500 až 14 000 výstrelov. Dvojradový zásobník pušky bol uložený v pažbe a mal kapacitu 5 nábojov, pričom puška bola skonštruovaná pre muníciu kalibru 7,92x57 mm Mauser s bezokrajovou nábojnicou (nábojnica s drážkou) a kónickou (ogiválnou) strelou. Úsťová rýchlosť strely dosahovala 860 m/s s maximálnym dostrelom 2000 metrov. Teoretická kadencia streľby predstavovala 10 až 15 rán za minútu. Pažba pušky bola v medzivojnovom období vyrábaná z orechového dreva, v období Protektorátu Čechy a Morava sa vyrábala z lepenej dyhy. Puška sa nosila na koženom nosnom remeni dlhom 1100 mm a širokom 35 mm. K puške patril aj bodák vzor 24, ktorý z konštrukčného hľadiska predstavoval jednoduchý nožový bodák a používal sa ako bodno-sečná zbraň, pričom po nasadení na pušku (čepeľ smerovala po nasadení na pušku k hlavni) sa stával výhradne bodnou zbraňou. Tento bodák bol na základe požiadaviek MNO skonštruovaný na základe bodáku Mannlicher model 1895 a predstavoval skrátenú verziu svojho predchodcu, bodáku vzor 23 (dĺžka čepele 400 mm). Dĺžka čepele bodáku vzor 24 dosahovala 300 mm (dĺžka celého bodáku bola 432 mm) a šírka 23 mm.

Zaujímavosťou je, že hoci hlavným odberateľom pušky vzor 24 systému Mauser bola samozrejme československá armáda, tak celkový súhrn produkcie pre export výrazne prevýšil objednávky MNO. Celkový počet pušiek vzor 24 systému Mauser v rôznych prevedeniach podľa požiadaviek jednotlivých zahraničných zákazníkov totiž podľa firemného súhrnu z roku 1942 dosiahol počet 1 290 300 kusov. Pušky vzor 24 systému Mauser boli pritom vyvážané do Rumunska v počte 750 000 kusov, do Číny v počte 195 000 kusov, do Bolívie v počte 101 000 kusov, do Turecka, Japonska a Španielska po 40 000 kusov, do Juhoslávie a Kolumbie v počte 10 000 kusov, do Iránu a Ekvádoru v počte 30 000 kusov, do Brazílie a Litvy po 15 000 kusov, do Peru v počte 5000 kusov, do Uruguaja a Guatemaly po 4000 kusov, do Nikaraguy v počte 1000 kusov a napokon aj do Venezuely v počte 300 kusov. Podľa potrieb jednotlivých zahraničných zákazníkov sa pušky vzor 24 systému Mauser mimo originálneho kalibru 7,92x57 mm upravovali aj pre náboje 7x57, 7,65x53 a .303 British. Okrem toho sa táto puška dočkala aj svojej civilnej verzie pod označením „Z“, ktorá mala dĺžku hlavne 540 mm alebo 520 mm a jej kaliber sa označoval ako 8/57. Ďalším skrátením a konštrukčnými úpravami pušky vzor 24 systému Mauser vznikla krátka puška vzor 16/33. K jej zavedeniu do výzbroje armády napokon nedošlo, pričom však na odporúčanie MNO bola táto puška zavedená do výzbroje četníctva a finančnej stráže.

Puška vzor 24 systému Mauser bola vo svojej dobe veľmi modernou a spoľahlivou zbraňou, pričom bola právom považovaná za jednu z najlepších adaptácií a modernizácií nemeckej pušky Mauser model 1898. V medzivojnovom období sa v rámci československej armády jednalo o najrozšírenejšiu zbraň zavedenú do jej výzbroje. Jediným nedostatkom, ktorý bol tejto zbraní vytýkaný bola jej pomerne veľká hmotnosť (4,08 kg) pri celkovej dĺžke iba 1100 mm.

Technicko-taktické údaje 7,92 mm československej pechotnej pušky vzor 24 systému Mauser:

• Kaliber7,92 mm
• Náboj7,92x57 mm Mauser
• Dĺžka bez bodáku1100 mm
• Dĺžka s bodákom1400 mm
• Dĺžka samotnej hlavne590 mm
• Hmotnosť bez bodáku4,08 kg
• Hmotnosť s bodákom4,48 kg
• Kapacita nábojovej schránky5 nábojov
• Počet drážok vývrtu hlavne4 (pravotočivé)
• Úsťová rýchlosť strely860 m/s
• Teoretická kadencia streľby10 – 15 rán za minútu
• Maximálny dostrel2000 metrov