Predmet sa zvykol označovať ako puškový vetromer. Puška s kalibrom 18 mm sa používala sa ku zisteniu balistického vetra v rozsahu aktívneho úseku dráhy raketovej strely. Využívala sa pri 122 mm raketometoch pri časovom intervale do 10 minút pred zahájením paľby. Najprv prebehla orientácia buzoli a potom sa prístroj umiestnený na podstavci orientoval pomocou limbu s priezorom, podľa ktorého sa určoval i smer vetra. Po vystrelení skúšobného náboja sa zvolil druh sondovacích nábojov a po ich dopade sa vytýčil stredný dopad výtyčkou. Nasledne prebehlo meranie vzdialenosti medzi výtyčkou a VR-2. Uvedeným spôsobom bolo možné v pravidelných intervaloch sledovať i zmeny smeru vetra.
