V roku 1961 skonštruoval Michail Timofejevič Kalašnikov guľomet PK kalibru 7,62 mm. Neskôr v roku 1964 bol guľomet PK zavedený do výzbroje sovietske armády. Postupným vylepšovaním novej zbrane vznikla v roku 1969 modernizovaná verzia guľometu PK s označením PKM (Пулемёт Калашникова Модернизированный). Guľomet PKM bol ľahší, presnejší a účinnejší ako pôvodný guľomet PK. Guľomet využíval modifikovaný systém AK-47 s originálnym upraveným nabíjacím mechanizmom. Po zavedení do výzbroje sovietskej armády bol dodávaný okrem štátov bývalej Varšavskej zmluvy aj do mnohých ďalších po celom svete. Verzia určená a upravená pre použitie v obrnených vozidlách, v tankoch ako organická zbraň spriahnutá s tankovým kanónom, alebo ako spriahnutá zbraň v obrnených transportéroch a obrnených vozidlách, má označenie PKT. Pre obrnené vozidlá je ďalej verzia PKMB určená pre vonkajšiu lafetáciu pomocou špeciálnej samostatnej lafety. Verzia PKT sa vyznačuje úpravou tela záveru najmä v spodnej časti pre montáž a uchytenie v obrnených vozidlách. Uchytáva sa na konzole kolísky kanóna. Ďalším pridaným prvkom je zakomponovanie elektrickej spúšte. Guľomet PKT bolo možné spúšťať elektricky, prípadne aj mechanicky, pretože pôvodný spúšťový mechanizmus zostal zachovaný. Konštruovaný bol pre puškový náboj 7,62 x 54 mm R.
