Guľomet československý ťažký 7,92 mm vzor 37

Charakteristika
S vývojom nového typu ťažkého guľometu, ktorý bol v druhej polovici 30. rokov minulého storočia oficiálne zaradený do výzbroje československej armády pod označením 7,92 mm ťažký guľomet vzor 37 sa pod dohľadom konštruktérov Václava Holka a Miroslava Rolčíka začalo v roku 1930 v Zbrojovke Brno. V počiatkoch vývoja nového guľometu sa počítalo s jeho využitím hlavne pre moderné bojové vozidlá, keďže pre ich potreby nebola dovtedy v Československu vyvinutá žiadna iná vhodná zbraň, a taktiež v pevnostných objektoch československého pohraničného opevnenia, ktoré sa v tom čase začínali pod dohľadom Riaditeľstva opevňovacích prác intenzívnejšie budovať. Prvý prototyp nového ťažkého guľometu pod továrenským označením ZB-50 uzrel svetlo sveta v roku 1932, ale pre problémy s nízkou kadenciou bol zástupcami MNO a VTLÚ odmietnutý. Preto bol v roku 1933 vyvinutý ďalší prototyp pod továrenským označením ZB-52, ktorý už síce mal nastaviteľnú kadenciu, problémom však bolo nespoľahlivé uloženie hlavne v puzdre guľometu, preto bol aj tento prototyp odmietnutý. A tak bol v roku 1934 skonštruovaný už v poradí tretí prototyp pod továrenským označením ZB-53, ktorého hlaveň bola už uložená v puzdre guľometu oveľa spoľahlivejšie prostredníctvom systému kalených líšt a drážok. Aj k tomuto prototypu mali zástupcovia MNO a VTLÚ menšie pripomienky, ktoré sa týkali konštrukcie podstavcov a iných menších detailov. Potreba nového ťažkého guľometu však bola pre armádu čím ďalej, tým naliehavejšia, a preto na začiatku roku 1935 došlo zo strany MNO k objednávke 500 kusov guľometov ZB-53, ktorý dostal označenie 7,92 mm ťažký guľomet vzor 35. Po následnom dodaní od výrobcu boli guľomety podrobené vojenským skúškam, pri ktorých bolo celkovo vystrieľaných vyše 600 000 nábojov. Po skončení skúšok predložila komisia zložená z predstaviteľov MNO a VTLÚ na rokovaní v dňoch 10. až 12. júna 1936 predstaviteľom Zbrojovky Brno 27 bodový protokol navrhujúci definitívne úpravy 7,92 mm ťažkého guľometu vzor 35. Navrhované úpravy však menili 7,92 mm ťažký guľomet vzor 35 natoľko, že koncom leta 1936 bolo rozhodnuté pre definitívne upravenú zbraň zaviesť názov 7,92 mm ťažký guľomet vzor 37. Navyše bolo rozhodnuté zaviesť tieto guľomety aj do výzbroje pechoty, kde mali nahradiť zastarané vodou chladené guľomety vzor 7/24 a vzor 24 systému Schwarzlose. Nakoniec 29. januára 1937 výzbrojová komisia MNO oficiálne schválila zavedenie ťažkého guľometu vzor 37 do výzbroje armády, pričom do 15. októbra 1938 ich MNO od výrobcu prevzalo celkovo približne 6000. Pre potreby pechoty bol v júli 1938 ku guľometu dodatočne skonštruovaný nový podstavec - trojnožka vzor 37 (ZB-308). Po obsadení Československa v marci 1939 boli ukoristené ťažké guľomety vzor 37 zaradené do výzbroje nemeckej armády pod označením MG-37(t), pričom ich ďalšia výroba sa následne presunula z Brna do novovzniknutej Zbrojovky Vsetín. Tu sa intenzívne vyrábali až do roku 1942, pričom celkový počet vyrobených guľometov dosiahol údajne viac ako 6500 kusov. Po skončení druhej svetovej vojny bol ťažký guľomet vzor 37 opätovne zavedený do výzbroje československej armády, pričom jeho produkcia bola obnovená v Zbrojovke Vsetín. Tu ich bolo od roku 1946 do roku 1951 údajne vyrobených niečo vyše 3000 kusov, ku ktorým bol skonštruovaný nový podstavec – trojnožka ZB-309. Začiatkom 50. rokov minulého storočia sa však už pomaly rozbiehala licenčná výroba sovietskych ťažkých guľometov Gorjunov model 1943 a preto bola výroba ťažkého guľometu vzor 37 definitívne zastavená. Aj napriek tomu ostal tento guľomet vo výzbroji československej armády približne do začiatku 60. rokov. 20. storočia.

V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa začal 7,92 mm československý ťažký guľomet vzor 37 vyvážať do zahraničia. Guľomety v pechotnom prevedení boli najviac exportované do Juhoslávie (označovaný ako Mitralez M40), Rumunska, Číny a Iránu, ďalej v prevedení pre pancierové vozidlá bol najčastejšie dodávaný pre Juhosláviu a Veľkú Britániu a napokon v prevedení pre pevnosti bol vyvážaný predovšetkým do Rumunska. Celkovo bolo údajne vyexportovaných približne 12 000 kusov spolu vo všetkých prevedeniach. Z toho najviac do Rumunska – asi 8000 kusov, do Juhoslávie – asi 1000 kusov, do Číny – asi 1000 kusov, do Iránu – asi 1000 kusov a ďalej v menších množstvách do Argentíny, Afganistanu, na Kubu, do Iraku a i. Navyše licenciu na výrobu tohto ťažkého guľometu kúpila v roku 1937 britská zbrojárska firma BSA so sídlom v Birminghame. Vo Veľkej Británii vyrábané guľomety dostali označenie BESA, pričom vzhľadom na náročnosť rekonštrukcie si zachovali pôvodný kaliber 7,92 mm a náboj Mauser používaný v československej armáde. Tieto guľomety používala britská armáda takmer výlučne v bojových obrnených vozidlách a firma BSA ich celkovo vyrobila v počte približne 60 000 kusov.

7,92 mm československý ťažký guľomet vzor 37 sa v medzivojnovom Československu vzhľadom na rozdielne požiadavky jednotlivých zložiek československej armády vyrábal v troch verziách: v pechotnej verzii, vo verzii pre ťažké opevnenia s označení „O“ a vo verzii pre bojové vozidlá s označením „ÚV“ (útočná vozba – tanky, obrnené vozidlá a obrnené vlaky). Váha guľometu bez podstavca bola 19 kg. Ako strelivo sa do neho používali štandardne puškové náboje Mauser kalibru 7,92 x 57 mm. Tie sa plnili do 100-článkových alebo 200-článkových nábojových pásov, ktoré sa spravidla ukladali do kovovej nábojovej schránky. Stolový podávací mechanizmus guľometu pritom posúval kovový 100-článkový (dĺžka 2080 mm a váha bez nábojov 0,92 kg a s nábojmi 3,4 kg) alebo 200-článkový (dĺžka 4040 mm a váha bez nábojov 1,84 kg a s nábojmi 6,8 kg) nábojový pás zložený z otvorených článkov z oceľového plátu smerom sprava doľava. Na svoju automatickú funkciu guľomet využíval tlak prachových plynov, ktoré sa po výstrele odvádzali z hlavne cez plynový kanálik do plynového valca, kde následne stlačili piest spojený s nosičom závorníka smerom dozadu proti sile vratnej pružiny, čím sa záver samočinne dostal do zadnej polohy nevyhnutnej pre vytiahnutie a vyhodenie prázdnej nábojnice a zasunutie nového náboja. Špecifickú funkciu pri automatickej činnosti zohrával tzv. sklopný nárazník, ktorý umožňoval svojim sklopením do cesty nosiča závorníka skrátiť jeho dráhu (skrátenie spätného rázu), čo v konečnom dôsledku prinieslo zvýšenie kadencie guľometu. Polohu tohto sklopného nárazníka prestavoval strelec pomocou páčky na ľavej strane zadnej časti puzdra guľometu. Z toho vyplýva, že strelec mohol viesť paľbu dvoma rôznymi rýchlosťami, a to pomaly a rýchlo. Pri pomalej paľbe bola kadencia 550 výstrelov za minútu, pričom táto rýchlosť streľby bola najvhodnejšia proti pechote a pomalšie sa pohybujúcim cieľom. Pri rýchlej streľbe bola kadencia 750 rán za minútu, čo bolo zasa vhodnejšie proti lietadlám a rýchlejšie sa pohybujúcim cieľom. Úsťová rýchlosť strely bola pritom v závislosti na kadencii od 750 do 835 m/s. Pri kadencii 550 rán za minútu vydržala hlaveň strieľať bez problémov nepretržite až 5 minút, pričom po sreľbe sa dala veľmi jednoducho a rýchlo vymeniť, a preto nebola streľba z tohto guľometu nijako výrazne limitovaná. Účinný dostrel guľometu predstavoval zhruba 2500 metrov. Guľomet mal na zameriavanie cieľa k dispozícii mechanické mieridlá: pevnú mušku a veľký pohyblivý cieľnik. Vzduchom chladená hlaveň mala vývrt so štyrmi pravotočivými drážkami, ktoré udeľovali strele pri jej pohybe hlavný otáčavý (rotačný) pohyb. Na zlepšenie chladiaceho účinku pri streľbe mala hlaveň charakteristické rebrovanie. Pre potreby pohraničných opevnení však bola hlaveň dodávaná v tzv. ťažkej verzii, ktorej prevedenie spočívalo v masívnom zosilnení chladiaceho plášťa hlavne a vypustení charakteristických rebier na jej povrchu. Na predný koniec hlavne bol zvyčajne nainštalovaný čiastočne perforovaný tlmič plameňa v tvare kužeľa. Spúšťový mechanizmus guľometu bol zložený zo spúšte (tlačidlo s pružinou) a z lôžka pre spúšť, ktoré obsahovalo páčku, pomocou ktorej bolo možné prepnutím nastaviť tri voľby, a to streľbu jednotlivými ranami, streľbu dávkami a zaistenie guľometu. Spúšťový mechanizmus guľometu mal navyše vynikajúcu špecifickú vlastnosť. Tú zabezpečovala západka, ktorá ho zaisťovala v puzdre guľometu. Jej odtlačenie totiž pri určitom vychýlení rukoväte umožňovalo celý spúšťový mechanizmus vybrať z puzdra guľometu. Táto vynikajúca vlastnosť sa dala využiť najmä v bojových situáciách, v ktorých sa po neúspešnej obrane proti nepriateľskej presile musela pechota stiahnuť a zaujať nové obranné postavenia. V takýchto prípadoch musel strelec najskôr do guľometu založiť nový nábojový pás, resp. plnú schránku, potom musel na podstavci nastaviť a zaistiť námer, následne odistiť odmer, stlačiť spúšť, následne vybrať celý spúšťový mechanizmus a dať sa na ústup. Guľomet tak strieľal samostatne bez obsluhy, pričom v dôsledku chvenia vyvolaného streľbou sa stále menil odmer, takže priestor pred guľometom bol celý ostreľovaný. Tým sa samozrejme zdržal postup nepriateľskej pechoty a získal sa tak istý čas potrebný pre zaujatie nového obranného postavenia. Navyše, keď guľomet dostrieľal a nepriateľ sa ho zmocnil, tak bol pre neho bezcenný, keďže mu daný spúšťový mechanizmus chýbal.

Výroba týchto guľometov bola vzhľadom na ich konštrukciu pomerne náročná a nákladná, čo sa napokon prejavilo aj na ich konečnej cene, ktorá v roku 1938 činila 13 308,94 Kč za kus. Aj napriek tomu predstavoval 7,92 mm československý ťažký guľomet vzor 37 výkonnú, veľmi spoľahlivú a širokospektrálne využiteľnú zbraň, ktorá vo svojej dobe patrila bezpochyby k svetovej špičke.

Základné technické údaje 7,92 mm československého guľometu vzor 37:
  • Kaliber:7,92 mm
  • Náboj:7,92 mm x 57 mm Mauser
  • Hmotnosť guľometu:19 kg
  • Hmotnosť podstavca - trojnožky:3 kg
  • Hmotnosť úplnej hlavne s tlmičom plameňa:7,42 kg
  • Hmotnosť samotnej hlavne:2,43 kg
  • Hmotnosť nábojového pásu pre 100 nábojov:0,92 kg
  • Hmotnosť schránky pre dva nábojové pásy:2,58 kg
  • Dĺžka guľometu:1095 mm
  • Dĺžka úplnej hlavne s tlmičom:733 mm
  • Dĺžka samotnej hlavne:680 mm
  • Dĺžka nábojového pásu pre 100 nábojov:2080 mm
  • Úsťová rýchlosť strely:750/835 m/s
  • Kadencia – nízka:550 rán/minúta
  • Kadencia – vysoká:750 rán/minúta
  • Dĺžka nepretržitej streľby:5 minút pri 550 rán/minúta

Projekt je spolufinancovaný
zo zdrojov EÚ.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku.
MFCR
EU