7,62-mm sovietsky samopal PPD-40

Charakteristika

Jednalo sa o konštrukčné dielo Vasilija Alexejeviča Degťareva (2.1.1880 – 16.1.1949), ktoré predstavovalo upravenú a zdokonalenú verziu predchádzajúcich modelov PPD-34 a PPD-34/38. Do výzbroje armády bol tento samopal zavedený dňa 21. februára 1940. Jeho sériová výroba sa následne rozbehla vo viacerých zbrojovkách (Tula, Iževsk, Sestroreck, Kovrov a i.) s tým, že iba do konca daného roku dosiahla počet 81 118 kusov. Avšak už v nasledujúcom roku 1941 ho vo výzbroji začal postupne nahrádzať konštrukčne jednoduchší a podstatne lacnejší samopal PPŠ-41. Preto produkcia PPD-40 ustala a v danom roku sa zastavila na čísle 5 868 kusov. Celkovo tak v rokoch 1935 – 1941 opustilo výrobné linky dohromady viac ako 91 000 kusov samopalov PPD vo všetkých modeloch. Zaujímavosťou pritom je, že tieto zbrane používala po ukoristení vo svojej výzbroji aj nemecká armáda pod označením 7,62-mm Maschinenpistole 715(r). Zobrazený samopal bol pod číslom CHC 230 vyrobený v roku 1940 v Iževsku.

Technicko-taktické údaje 7,62-mm sovietskeho samopalu PPD-40:

• Kaliber7,62 mm
• Náboj7,62x25 mm Tokarev
• Dĺžka782 mm
• Dĺžka hlavne279 mm
• Hmotnosť bez zásobníka3,23 kg
• Hmotnosť s prázdnym zásobníkom5,45 kg
• Kapacita bubnového zásobníka71 nábojov
• Úsťová rýchlosť strely500 m/s
• Teoretická kadencia streľby600 – 800 rán za minútu
• Maximálny možný dostrel150 – 200 metrov
• Maximálny efektívny dostrel50 metrov