Guľomet sovietsky ťažký 7,62 mm Maxim model 1910/30

Charakteristika

Jednalo sa o zbraň, ktorá v rôznych modifikáciách (1905, 1910, 1910/30, 1941) sprevádzala či už vojakov ruskej cárskej armády na bojiskách prvej svetovej vojny, resp. vojakov sovietskej Červenej armády na bojiskách tej druhej. Konštrukčne pritom išlo o dielo britského vynálezcu a konštruktéra Hirama Stevensa Maxima, pričom licenciu na jeho výrobu odkúpilo cárske Rusko od firmy Vickers v roku 1905. Až do začiatku druhej svetovej vojny prebiehala výroba tejto zbrane výlučne v zbrojovke Tula s tým, že po jej ukončení v roku 1939 dosiahla celkový počet približne 76 000 kusov. Počas vojny bola potom produkcia nútene obnovená v zbrojovkách v Iževsku, v Zlatouste a v Kovrove. V roku 1943 bol Maxim vo výzbroji postupne nahrádzaný nový typom guľometu pod označením SG-43 (Stankovyj Gorjunova). Okrem sovietskej armády boli guľomety Maxim v rámci druhej svetovej vojny používané aj jej spojencami, medzi nimi aj 1. československým armádnym zborom v ZSSR.

Technicko-taktické údaje 7,62 mm sovietskeho ťažkého guľometu Maxim model 1910/30:

• Kaliber7,62 mm
• Náboj7,62x54 mm R
• Dĺžka1107 mm
• Dĺžka samotnej hlavne721 mm
• Hmotnosť spolu s lafetou64,5 kg
• Hmotnosť samotného guľometu23,8 kg
• Kapacita nábojového pásu250 nábojov
• Počet drážok vývrtu hlavne4 (pravotočivé)
• Úsťová rýchlosť strely740 m/s
• Teoretická kadencia streľby600 rán za minútu
• Maximálny účinný dostrel1200 metrov