GŠ-23L je dvojhlavňová automatická zbraň, kalibru 23 mm, ktorá využíva na automatickú činnosť časti plynov, odoberaných z hlavní po výstrele, na ovládanie šmýkadiel cez piesty. Má obojstranné podávanie kovového nábojového pásu (články „KRAB“), elektropyrotechnické napínanie, elektromagnetické spúšťanie. Odpal náboja je mechanický a má pružinové tlmenie. Letecký kanón GŠ-23, je určený na streľbu na vzdušné a pozemné ciele lietadlami stíhacieho, stíhaco-bombardovacieho, bitevného, bombardovacieho a vrtuľníkového letectva. Kanón je sovietskej konštrukcie, konštruktéra V. Grjazeva a A. Šipunova, pracuje na „Gastovom“ princípe, ktorý bol objavený v Nemecku v roku 1916. Vývoj kanóna GŠ-23 začali konštruktéri s kódovým označením N II-61 v roku 1955. Neskôr sa zdokonaľovaním kanónu zaoberala konštrukčná kancelária OKB-575. Skúšky kanónu boli ukončené v roku 1958. Do konca roka 1965 sa vyrábal ako kanón AO-9 JA, ktorý sa od kanóna GŠ-23 L odlišoval len hmotnosťou. Kanón GŠ-23, GŠ-23L v čs. armáde sa používal na lietadlách MiG-21PFM v puzdre GP-9, MiG-21MA, MiG-21MF, MiG-23BN, MiG-23ML, MiG-23MF zabudovaný v trupe lietadla, Su-22M-4, Su-22UM-3K, Su-25K a Su-25UBK v kontajnerovom puzdre SPPU-22-01, L-39ZA v puzdre na spodnej časti trupu a na vrtuľníkoch Mi-8, Mi-17, Mi-24V v kontajnerovom puzdre UPK-23/250 (Unificirovannyj Pušečnyj Kontajner).
