100 mm samohybný kanón (SD-100) je bojové, pancierové, pásové vozidlo, s vysokou priechodnosťou a manévrovacou schopnosťou na ceste aj v teréne. Pri jeho konštrukcii bola využitá motorovo-prevodová a podvozková skupina z tanku T-34/85. Samohybné delo SD-100 bolo určené na ničenie a umlčovanie protivníkovho delostrelectva a na ničenie jeho tankov, samohybných diel a iných obrnených prostriedkov. Zbraňový systém samohybného dela tvorí 100 mm kanón D 10 S vzor 44 s drážkovanou hlavňou. Pre vedenie priamej streľby z kanóna sa používal teleskopický zameriavací ďalekohľad TŠ-20 a pre vedenie nepriamej streľby sa používal delový ďalekohľad PG a polohová libela. Na streľbu s kanóna sa požíval jednotný trieštivotrhavý náboj 100-JOF-TK vn, jednotný protipancierový náboj so stopovkou 100-JPSv-TK, jednotný protipancierový náboj so stopovkou s Makarovou čapicou UBR-412D, a jednotný priepalný náboj so stopovkou 100-JPrSv-TK. Každé SD-100 bolo vybavené jednorazovým zadymovacím zariadením, ktoré tvorili dve dymovnice MDŠ, odpaľované elektricky z vozidla. Do výzbroje čs. armády bolo SD-100 zavedené v roku 1952. Jeho licenčnú výrobu pre potreby čs. armády v rokoch 1953 až 1957 zabezpečoval n. p. ČKD Praha Sokolovo a závody J. V. Stalina v Martine. Za uvedené obdobie prevzala ČSĽA do svojej výzbroje celkom 459 kusov SD-100. V rokoch 1967 až 1971 boli v rámci generálnych opráv samohybných diel vymenené spojovacie uzly RM-31-S za spojovacie uzly R-113. Z výzbroje ČSĽA boli SD-100 vyradené v druhej polovici 80-tých rokov 20. storočia.
