37-mm automatický protilietadlový kanón vzor 1939 (61-K) je automatická jednohlavňová rýchlopalná zbraň, umiestnená v špeciálnej vrchnej lafete s hydraulicko-mechanickým pohonom, ktorá je usadená na spodnú krížovú lafetu vybavenú neoddeliteľným štvorkolesovým podvozkom. Kanón bol určený na ničenie vzdušných cieľov letiacich rýchlosťou do 140 m/s, osvetľovacích bômb, vzdušných výsadkov a ku streľbe na pozemné ciele, obrnené transportéry, ľahké tanky a samohybné delá. Pre vedenie sreľby na vzdušné ciele sa používal protilietadlový zameriavač AZP-37-1. Pre streľbu s 37 mm PLK vz. 39 sa požíval 37 mm náboj jednotný trieštivý so stopovkou UOR-167 a zapaľovačom MG-37, 37 mm náboj jednotný trieštivý so stopovkou UOR-167H a zapaľovačom B-37, 37 mm náboj jednotný protipancierový so stopovkou UBR-167 a 37 mm náboj jednotný podkaliberný so stopovkou UBR-167P. Do výzbroje Červenej armády bol 37 mm PLK vz. 39 zavedený v roku 1939. Sériovú výrobu kanónov v rokoch 1939 až 1940 zaisťoval podmoskovský závod číslo 8 M.I. Kalinina a v rokoch 1941 až 1945 Krasnojarský závod číslo 4 K.E. Vorošilova. Za uvedené obdobie prevzala Červená armáda do výzbroje celkom 18 872 kusov týchto kanónov. Kanón od roku 1943 tvoril časť protilietadlovej delostreleckej výzbroje čs. vojenských jednotiek v Sovietskom zväze. V polovici mája 1945 boli 37 mm PLK vz. 39 prijaté do výzbroje čs. armády. Koncom roku 1946 sa vo výzbroji protilietadlového delostrelectva nachádzalo 64 kusov týchto kanónov. Z výzbroje čs. armády bol 37mm PLK vz. 39 vyradený v polovici 50-tých rokov 20. storočia.
