120 mm mínomet vz.42 N je delostrelecká zbraň, bez brzdovratného zariadenia, s hladkou hlavňou, nabíjaná od ústia, strieľajúca vrchnou skupinou uhlov. Tlak plynov na dno hlavne sa cez ložisko prenáša na terén. Pre vedenie streľby zo 120 mm mínometu vz.42 N sa okrem nemeckého mínometného zameriavača vz. 35 N používali aj sovietske zameriavače MP-41, MP-42, MP-43, alebo zameriavač vz. 60/64 československej výroby. 120 mm mínomet vz. 42 N je určený na ničenie živej sily, techniky a palebných prostriedkov protivníka, na borenie zákopov, okopov, ľahkých drevozemných krytov a na vytváranie priechodov v drôtených zátarasoch. Mínomet sa skladá: z úplnej hlavne, zadku hlavne, podstavca s riadidlami, ložiska, mínometného zameriavača a dvojkolesového podvozku. Na prepravu obsluhy streliva a na ťahanie samotného mínometu boli používané automobily typu T-805, PV3S a T-128. Na streľbu zo 120 mm mínometu vz. 42 N sa používala mína Wgr. Z 38St, Wgr. Z 38C a Wgr. 42. Do výzbroje čs. armády bol trofejný 120 mm mínomet vz. 42 N oficiálne zavedený v máji roku 1945. Generálne opravy mínometov v rokoch 1946 až 1950 vykonávala Zbrojovka n. p. Brno. Za uvedené obdobie opravila celkom 450 mínometov. Po zavedení československého mínometu vz. 24 do výzbroje sa v roku 1956 všetky mínomety vz. 42 N stiahli od vojsk a uložili v skladoch. Do roku 1966 sa väčšina mínometov odpredala zahraničným záujemcom. Z výzbroje ČSĽA boli vyradené v 70-tych rokoch 20. storočia.
