Stredný obojživelný obrnený transportér OT-64 2A je stredné, obojživelné, pancierované, štvornápravové, kolesové vozidlo so streleckou vežičkou a so zabudovaným motorom T 928-14. Výkon motora 132 kW a konštrukcia podvozku zabezpečuje vozidlu dobrú priechodnosť a manévrovaciu schopnosť na ceste aj v teréne. Je určený na podporu bojovej činnosti, zvýšenie palebnej sily, pohyblivosti a ochrany motostreleckých, neskoršie motorizovaných jednotiek. Konštrukcia vozidla umožňuje viesť bojovú činnosť priamo z obrneného transportéra. Výzbroj transportéra tvorí 14,5 mm veľkokalibrový tankový guľomet KPVT s palebným priemerom 500 nábojov a tankový 7,62 mm guľomet PKT s palebným priemerom 2 500 nábojov a rýchlosťou streľby 200 až 250 rán za minútu. Guľomety sú spražené a spoločne lafetované v streleckej vežičke. Vývoj variantu OT-64 SKOT so streleckou vežičkou, prevzatou z obrneného transportéra BTR-60 PB, začal na základe požiadavky MNO - Správy bojovej prípravy bezprostredne po tom, čo nevyhovela pôvodná bojová vežička čs. konštrukcie, prevzatá z OT-62. V máji roku 1965 spracovala konštrukčná kancelária Automobilových závodov n. p. Letňany výkresovú dokumentáciu OT-64 s vežičkou z OT BTR-60 PB. Štátna plánovacia komisia v polovici júna 1965 rozhodla o sériovej výrobe OT-64 so streleckou vežičkou z OT BTR-60 PB pod označením OT-64 2A. Finálnou výrobou transportéru bola poverená Fabryka Samochodów Ciezarowych Lublin v Poľskej ľudovej republike. Koncom júla 1988 sa vo výzbroji ČSĽA nachádzalo 1 120 kusov OT-64 2A. V januári 1993 v rámci delenia bývalej čs. armády prevzala stanovený počet OT-64 2A do svojej výzbroje i Armáda Slovenskej republiky.
