V 2. svetovej vojne sa sovietskou armádou používali kanóny kalibru 76,2 mm, medzi ktoré patria 76,2 mm kanón tankový vzor 1940, 76,2 mm divízny kanón vzor 1939. Medzi rôzne typy munície, ktoré sa do týchto zbraní používali patrí protitanková podkaliberná strela, ktorá bola určená na likvidáciu nepriateľskej techniky. Náboj s podkalibernou strelou bol v sovietskej armáde označovaný 53-BR-354-P (53-БР-354П). Konštrukčne sa náboj skladá z dvoch dôležitých súčastí a to mäkkej balistickej kukly tzv. „makarovovej čapice“ teda plášťa a tvrdého prevažne volfrámového jadra. Balistická kukla mala za úlohu pohltiť energiu dopadu na cieľ, zatiaľ čo volfrámové jadro s dostatočnou zachovanou kinetickou energiou prerážalo pancier obrnenej techniky. Tento typ munície bol využívaný počas Karpatsko-duklianskej operácie uskutočnenej v jeseni 1944.
