Protilietadlová, letecká, riadená raketa R-3S, patrí do kategórie leteckých riadených rakiet vzduch – vzduch, s krátkym dosahom, s motorom na tuhú pohonnú látku a s infračerveným systémom samonavedenia. Raketa je určená na použitie lietadlami v manévrových vzdušných súbojoch, za dobrej optickej viditeľnosti, na ničenie lietadiel protivníka zo zadnej polosféry. Bola vybavená sledovacím koordinátorom, pracujúcim v pásme infračervených vlnových dĺžok. Pre vyhodnotenie polohy cieľa bola pasívna samonavádzacia hlavica vybavená rozkladovým modulačným diskom s detektorom signálu. Na detektore vznikal modulovaný signál s frekvenčnou, amplitúdovou, fázovou, šírkovo-impulznou moduláciou a ich kombináciou. Tento modulovaný signál niesol informáciu o polohe cieľa. Výhodou rakety vybavenej týmto senzorom bola jej vysoká presnosť v mieste zásahu a možnosť úniku lietadla nosiča, hneď po odpálení rakety. Rakety s pasívnym samonavádzacím systémom sú zaraďované do skupiny rakiet 'vystreľ a zabudni'. Nedostatkom týchto rakiet je obmedzenie ich použitia za zhoršených poveternostných podmienok. Raketa R-3S je sovietskej výroby skonštruovaná podľa rakety AIM-9B Sidewinder. V roku 1962 začala sériová výroba rakety R-3S (K-13A alebo K-13T, Izdělije 310, AA-2A). V ČSĽA sa tieto rakety používali hlavne na lietadlách MiG-21, MiG-23 všetkých verzií.
